Cesta túžby

„Každý bez výnimky hľadá na tomto svete šťastie.“ (Blaise Pascal, 1623-1662)

Možno vám je, milé čitateľky a čitatelia, názov tohto príspevku povedomý. Áno, je to názov knihy, ktorá len nedávno vyšla v slovenskom preklade a jej autorom je John Eldredge (autor úspešných kníh „Divoký v srdci“ a „Posvätná romanca“). Momentálne touto knihou i témou žijem. A je v hlbokom súzvuku so všetkým, čo som až doteraz vo svojom živote prežívala a čo som – možno len intuitívne - vnímala, ale nevedela som to pomenovať. A tak sa v nasledujúcich riadkoch pokúsim s vami podeliť aspoň o zopár skutočností, ktoré ma najviac oslovujú.
Na začiatok odcitujem pár slov z uvedenej knihy: „Aké strašné je dôjsť na koniec životnej cesty a zistiť, že sme si so sebou nevzali svoje srdce“. Príliš naháňajúce strach? Možno nás pri tej predstave zamrazí, ale v každom prípade je to pravda. Čoho sa vedome, alebo podvedome najviac bojíme? Dovolím si tvrdiť, že jedným z najobávanejších strachov je strach z toho, že som prežila/prežil nenaplnený, nezmysluplný život. Síce preplnený prácou, povinnosťami, starostlivosťou o rodinu, deti, svojich zverencov v práci a podobne, ale nie naplnený (rozumej: nie život v plnosti). Ešte horšie nám je, keď si dovolíme pripustiť, že náš život je z väčšej časti len napĺňaním očakávaní iných ľudí – moji rodičia majú o mne takú a takú predstavu, môj manžel/manželka si praje, aby som sa správala/l tak a tak, môj zamestnávateľ má na mňa také a také nároky a podobne. A čo chce odo mňa Boh??? To je kapitola sama osebe – vždy pálčivá a nedoriešená...
Keď som sa nedávno pýtala mladých ľudí, vysokoškolákov, aká je ich najvnútornejšia, životná túžba, dostala som rôzne odpovede. Od tých veľmi bežných:„Byť šťastný a zdravý“, „Nájsť vhodný životný štýl“, „Dosiahnuť spoločenské uznanie“, „Nájsť lásku“ -  až po tie menej bežné: „Veriť naplno Bohu – zveriť mu svoj život“, „Túžim, aby môj život skutočne oslávil Pána“, „Túžim zanechať na tomto svete skutočne hodnotný život“, „Túžim, aby mnohí mohli spoznať Božiu lásku k nim, prijať ju a dávať ďalej“.
A čo vy – milé čitateľky a čitatelia? Aká je vaša najhlbšia životná túžba? Dovolili ste si už niekedy položiť túto otázku? A dali ste na ňu aj úprimnú odpoveď? Viem, sú to ťažké otázky. Kladiem ich aj sama sebe a aj keď nemám všetky odpovede, utešuje ma vedomie, že som aspoň začala. Začala komunikovať so svojím srdcom, nielen so svojou hlavou. A viem, že som na ceste. Že pátranie pokračuje. Že mám na tejto ceste spojencov – Boha, priateľov...a že je to veľmi vzrušujúca a dobrodružná cesta.
Je veľmi dôležité strážiť si svoje srdce a nedať sa oklamať. Určite si spomínate, že ako deti ste mali mnohé sny a plány. A neriešili ste, či sa to dá, alebo nedá. Jednoducho ste žili v čírej prítomnosti, kedy je všetko možné. A čo chce od nás Boh v Evanjeliu? Nič iné, než aby sme sa opäť stali deťmi: „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva“ (Mt 18, 3). Je nám jasné, že tu nejde o infantilizmus, ale o dôveryplné odovzdanie sa nebeskému Otcovi. A ako by mohol tento dobrý Boh „nesúhlasiť“ s našimi najhlbšími túžbami, ktoré nám napokon On sám vložil do srdca. Ako hovorí Terézia z Lisieux,  Boh nevzbudí také túžby, ktoré by On sám nechcel splniť.
Ešte raz však zdôrazňujem: nedajme sa zavádzať a oklamať. Sú „túžby“, ktoré v skutočnosti nie sú tie pravé – tie treba nechať „odumrieť“, aby nám neodčerpávali energiu a neodvádzali nás z „našej“ cesty.  Tie najfalošnejšie rozpoznáme zakrátko – podsúvajú nám ich reklamy každého druhu (konzum, neviazaný sex, alkohol, moc a pod.). Ale sú aj omnoho rafinovanejšie a na tie si už musí „posvietiť“ každý sám – pri dôkladnom skúmaní vlastného srdca. Podnetné rady a myšlienky možno nájsť napr. v knihách Jacquesa Phillipa (Vnútorná sloboda, Hľadaj pokoj a zotrvaj v ňom).
 Snáď vás moje úvahy povzbudia k hlbšiemu zamysleniu nad vlastným srdcom a jeho túžbami a rozvinie sa medzi nami vzájomné zdieľanie a diskusia. A veľmi vám odporúčam prečítať si knihu „Cesta túžby“ – budete ohromení záverom.

Jana Kunová