Klíčenie

alebo krásy detstva

Keď si spomeniem na detstvo, tak sa mi hneď vynoria spomienky na letné prázdniny. Na nočné spanie v senníku so sestrou a bratom. Vrátim sa do tých čias, keď sme sa hrávali na dvore, chodili na kúpalisko a učili sa plávať. Vyrastala som vo Vrútkach. Máme tam veľmi staré kúpalisko. Založil ho ešte Masaryk. Spomínam si na nejakú starú tabuľu, na ktorej sa písalo, že základný kameň prišla položiť manželka T.G. Masaryka. Ak si to zle pamätám ospravedlňujem sa všetkým historikom.
Kúpalisko malé dva bazény. Jeden  malý pre deti a druhý  veľký modrý s dvojmetrovou hĺbkou bol pre plavcov a straších. Hladina v ňom postupne stúpala z kroka na krokom.  Začínal pri hĺbke asi niečo cez meter. Bývala v ňom chladná voda. Silno chlorovaná. Štípali z nej oči a keď sa z nej človek omylom napil, nechutila dobre. Keď sme v bazéne  zostávali  viac ako bolo únosné fialoveli nám pery.
Na jeseň sa bazén vypúšťal. Dalo sa veľmi ľahko dostať do areálu kúpaliska mimo letných mesiacov. Čo sme využívali. Chodili sme hrávať tenis do vypusteného bazéna. Malo to obrovskú výhodu. Zažívali sme troška adrenalín, čo ak nás odtiaľto vyhodia, ale pri hre nám loptička nelietala ďaleko. Zostala vždy v bazéne. Hrávali sme s penovými loptičkami – nebol to ten pravý tenis, čo sa hrá na kurtoch, ale mali sme z neho zábavku. Potom sme si sadli na bycikle. Pamätam si na také maličké, na ktorých sme sa vozili. Mama nám obúvala čižmy a my sme šantili po všetkých kalužiach na našej ulici. Najväčšia zábava bola sa v plnej rýchlosti rozbehnúť a bicyklom prejsť po najväčšej kaluži. A tých bolo dosť. V tých chvíľach nám nepomohli ani čižmičky. Mama nás  potom doma  vždy privítavala s otázkou, čo sme robli, keď sme sa tak zašpinili. Ale kto by sa priznal? Statočne sme sa tvárili čo najnevinnejšie a čo nejnechápavejšie. Boli z nás dobrí herci, ale mama nás vždy prekukla.
Dnes sa veľa vecí zmenilo. Opravili kúpalisko. Sú tam už tri bazény. Sú zelené a nie modré. Mám však pocit, že voda zostala rovnako chladná ako za môjho detstva. Kúpalisko však strážia dobre, opravili aj oplotenie. Rovanko nám tiež  opravili aj ulicu. Kaluže zmizli.
Ale viem, že deti z našej ulice si nájdu iné zábavky. Veď sú rovanko tovorívé ako sme boli my, keď sme boli deti.

Elena Brezovská