Žena bojovníčka

Cez stránky farebných časopisov či kultových seriálov sa nám podsúvajú rôzne vzory žien. Sú v nich prezentované často ako tie, ktoré musia dbať len o svoju krásu. Pribratie niekoľkých kilogramov na váhe bývajú často najtragickejšie veci v ich živote. Sledujú len svoje ciele a zámery. Dobývajú víťazné méty bezohľadne a tvrdo. V predkladaných „vzoroch“ sa bojuje - až na pár výnimiek - o záchranu samého seba, svojho pohodlia, svojej prestíže. Kde však hľadať skutočné vzory žien?
Už v  Starom zákone môžeme nájsť príbehy niekoľkých odvážnych žien, ktoré neváhali v správnej chvíli spraviť vec, na ktorú vtedy muži nemali možnosti alebo prostriedky. Budem písať o dvoch ženách. O Judite a Jáele. Judita bola vdova, ktorú si v meste, v ktorom bývala, všetci vážili. Veľa sa modlila. Avšak ich mesto začal obliehať nepriateľ a Judita neváhala a porazila veliteľa úplne ženskými zbraňami. Prehovorila predstavených mesta, aby ju pustili po západe slnka z pevnosti. V sprievode svojej slúžky, s košíkom jedla, opustila bezpečné mesto. Vojaci nepriateľa si mysleli, že je to predajná žena, ktorá chce zradiť svoj národ a tak ju pustili k veliteľovi. Ten sa jej veľmi potešil, Judita bola krásna žena a svojimi slovami ho presvedčila o víťazstve jeho vojska. Potom bola hostina a  mocný muž sa opil a zaspal. Všetci odišli z jeho stanu, len Judita zostala. Zobrala meč veliteľa Holofernesa a odsekla mu hlavu, ktorú potom pred svitaním odniesla v košíku na jedlo. Ráno vojaci našli len telo ich vodcu, a ak nastal veľký zmätok. Izrealiti mali vyhratú bitku.
Jaela spravila niečo podobné. Izrealitské vojsko na čele s Barakom rozhňálo nepriateľa. Ich veliteľ Sílas sa dal na útek. Jaela predstierala priateľstvo voči nemu a ponúkla mu svoj stan. Dala mu mlieko a Silás pokojne zaspal. Potom zobrala kolík od stanu a zatĺkla mu ho do hlavy, až tak, že  mu prerazila lebku a kolík sa zaboril do zeme.
Čo majú tieto príbehy spoločné? Možno si poviete násilie. Dnešné ženy takto už nemusia bojovať a ničiť nepriateľov. Ale bojujú inak, inými zbraňami, proti iným nepriateľom. Napríklad Matka Terézia z Kalkaty bojovala proti nepriateľovi – chudobe spôsobom odvážnym a hrdinským. Každou záchranou chorého a zomierajúceho z ulice zatĺkala kolík do srdca chudoby. Alebo matka, ktorá čaká svoje tretie, štvrté, piate alebo šieste dieťa, musí bojovať s predsudkami a nepochopením z okolia svojej rodiny. Je tiež bojovníčkou, keď sa postaví za svoje dieťa a nedovolí rečiam a „dobrým radám“ mnohých ublížiť ešte nenarodenému životu. Často musí „odrezať hlavu“ takýmto rečiam a prekročiť ich  s nezáujmom, ako Judita prekročila telo mŕtveho bojovníka. Ona i Jaela nám prinášajú nový rozmer boja.
Podobných paralel sa dá nájsť určite omnoho viac v živote každej ženy, ktorá sa musela odvážne postaviť voči nepriateľovi a bojovať možno úplne inak ako ktokoľvek pred ňou alebo ktokoľvek po nej. Náš Pán je Bojovník, čítame v Izaiášovi. Ak sme na jeho obraz ako muži, tak aj ženy, je potom aj pre ženy prirodzené bojovať - rovnako ako pre mužov. Avšak naše zbrane a prostriedky sú veľmi odlišné, aj keď rovnako účinné a možno v niektorých prípadoch aj účinnejšie. Ak konáme v súlade s Božím plánom, konáme všetko bez váhania pre dobro druhých. Potom sme ako biblické ženy. A myslím, že je medzi nami veľa Judit aj Jael. Možno aj jedna z nich akurát dočítala článok o sebe.

Elena Brezovská