Kde ste a čo chcete?

S niekoľkými vecami v živote veľmi nepohneme. Napríklad nepresvedčíme niektoré vtáky, aby sa na začiatku jesene nesťahovali na juh, ale na sever. Alebo neobrátime tok rieky naspäť.
Nezmeníme fakt, že je na nás mužoch, aby sme o ženy bojovali, vychádzali s kožou na trh, zaujímali sa o ne, hoc by sme sa pri tom aj zosmiešniť mali. Treba nám vyliezať na strechy a písať „Ľúbim Ťa“? Nie, netreba, ale ako inak by sme prerazili tú hradbu ženinho mlčania, zdanlivého nezáujmu o nás (správnych mužov) a predstieranej vlažnosti? Tí jemnejší z nás sa už nepredbiehajú v pľuvaní do diaľky. Presadli na iný vlak, predstierajú záujem o ženine pocity, načúvajú im a empaticky odpovedajú. Veď o tom čítali v knižkách. Progres, ale je to stále tá istá pesnička - náš často márny boj. Môžeme sa aj rozkrájať a natlačiť do salámy. Dievča našich snov sa aj tak zahľadí do diaľky na ten neurčitý bod, ako keby tam stál princ zo zlata a posielal jej pusu na diaľku.
Tak nám mužom často neostáva nič iné, než pokorení skloniť hlavu a odísť v márnych myšlienkach. Veď načo je nám toľká sila, vytrvalosť, duchovná autorita, bystrý um, moc chrániť, keď sme tak ľahko pokoriteľní?
Ženy to majú trochu iné. Rovnako túžia po partnerovi, ale namiesto boja vzdorujú. Je nám jasné, že žena túži byť objavená. Niektoré túžia byť objavené okamžite, preto používajú všetky spôsoby na pritiahnutie mužovho zraku. Predovšetkým svoje telo. Dobre, dobre... poznáme aj iné ženy. Tie, ktoré sa k takýmto úbohým praktikám neznížia. Sú ako nerozvinutý púčik krásneho kvetu a trpezlivo strážia svoj poklad. Namiesto odhaľovania sa zahaľujú. Čakajú na to, kým ich objaví ten správny muž. Túžiaci po rodine, duchovný, silný a zároveň nežný. Lenže nerozvinutý púčik býva zelený a splýva s trávou. Preto sa ľahko stane, že ostane roky nepovšimnutý, neobjavený...
Muž by mal naozaj bojovať o ženu. Je to tak správne. Ale aby dokázal rozlišovať a vedel si vyberať, ženy sa mu musia ponúkať. Dať najavo svoju ženskosť, poodhaliť svoj šarm, prejaviť svoju osobnosť. Niekedy úplne stačí, keď sa púčik jemne pootvorí a naplní vzduch svojou vôňou. Preto nestačí iba tak postávať v duchovnej póze a čakať na to, že vysnívaný muž padne z neba! Dobrí muži tiež nehľadajú manželky v nebi. Je teda súčasná kríza kresťanského partnerstva naozaj iba krízou mužov? Pozrime sa do spoločenstiev. Sú plné mužov i žien všetkých vekových kategórií. Tak aká kríza?
V kresťanských spoločenstvách na západe sme svedkami pozoruhodného javu: mladí muži si nachádzajú omnoho staršie partnerky. To je neprirodzená situácia. Čo ich prinúti k takému výberu? Predsa skutočnosť, že jedinečné a zrelé ženy v ich veku sa tvária ako uzavreté púčiky. Vidíme aj kŕdle ďalších dobrých žien, ktoré si žiaľ vyberajú sprosťákov. Mladé devy sú priťahované hrubou mužnosťou  (spomínanými svalmi a pľuvaním do diaľky), povrchnou silou, oplzlosťou, peniazmi... Musia teda správni muži čakať na to, kým sa ženy spamätajú? Čo vlastne chcete?

Máte právo na odpoveď.
Richard Korytár
Andrej Šramko
za pomoc ďakujeme Pablovi

Jozef Krišanda