Emocionálna inteligencia

Čím sa mám riadiť? Rozumom, citmi, intuíciou? Ktorý hlas je v živote podstatný?  Stáva sa mi, že niekedy viem, že niečo prosto je, funguje takto, viem, čo mám kedy urobiť, ale neviem povedať, odkiaľ to mám.
Náš mozog je vytvorený tak, že má akoby dve centrá – logické a citové. Preto aj naše myslenie  má minimálne dva zdroje – vidíme veci akoby „hlavou“ alebo „srdcom“. Oba druhy myslenia sú od seba vzájomne závislé Za normálnych okolností naše citové a racionálne myslenie väčšinou harmonicky spolupracujú, kombinujú sa, dopĺňajú sa. Ich informácie sú odlišné, ale pomáhajú nám v živote sa lepšie orientovať. Myšlienku sprevádza cit a city sú spojené s myšlienkou.
Dnes sa už vie, že pre úspech v živote človeka nie je podstatná iba jeho logická inteligencia, ale aj emočné schopnosti. V psychologickej praxi sa okrem známeho inteligenčného kvocientu (IQ) je známym aj tzv. emocionálny kvocient EQ, ktorý vyjadruje mieru, akou sa človek dokáže vcítiť do druhého - empatia, ako dokáže ovládať svoje city, s akou zanietenosťou sa dokáže zaangažovať pre nejaký problém. Psychológovia uvádzajú, že ľudia ktorí majú vysoké IQ, nebývajú takí úspešní, ako ľudia s vysokým EQ. Človek, ktorý je hlboko ľudský, je viac človekom než ten, kto je iba vysoko inteligentný.
Racionálne myslenie triedi a niekedy aj odmietne emočné signály, lebo posúdi situáciu celkovo. Emócie obracajú naše myslenie správnym smerom, lebo nám sprostredkúvajú prístup k minulým skúsenostiam a z nich vyvodených poučení. Takto sa napr. lepšie rozhodujeme, ako budeme tráviť dovolenku. Spomenieme si, čo nám z minulých dovoleniek  vyhovovalo a čo nie. Vďaka citmi zafarbeným spomienkam  môžeme urobiť lepšie rozhodnutie, aby sme si skutočne oddýchli. Emócie dodávajú racionálnemu mysleniu energiu, pri zdôvodňovaní rozhodnutí sú teda rovnako dôležité ako logické myslenie.
Podobne ako v jednotlivých logických schopnostiach, máme rozdielnu mieru aj emocionálnych schopností. Tzv. emocionálna alebo interpersonálna inteligencia podľa Gardnera v sebe zahŕňa niekoľko ďalších schopností. Pozumenie vlastným emóciám, zvládanie vlastných emócií, schopnosť seba samého motivovať,  empatia a umenie medziľudských vzťahov. Ale dobrá správa je, že rovnako ako intelektové schopnosti,  aj tieto sa dajú veľmi dobre posilňovať  cvičením, nie sme teda vydaní napospas tomu, ako sme sa „narodili“ alebo doteraz v tomto smere rozvinuli.
Poznanie vlastných emócií  znamená vedome rozpoznať city v okamihu ich vzniku. Keď si uvedomíme svoje emócie, nie sme voči nim bezbranní. Ľudia, ktorí sú si svojimi citmi viacej istí, dokážu sa lepšie rozhodovať, lebo vedia, čo ich rozhodnutie ovplyvnilo, a tak ho viacej zvážia aj si na ňom pevnejšie stoja.
            Ľudia môžu byť sebauvedomelí -  čiže voči sebe dosť vnímaví. Priebežne si uvedomujú svoje nálady a rýchlejšie sú schopní ich zmeniť, nelipnú na svojich náladách a ich emočný život  je kultivovanejší. Alebo sú sebou  pohltení – často v zajatí svojich emócií a neschopní z nich uniknúť. Vlastne si svoje emócie neuvedomujú, a tak ich nevedia posúdiť s odstupom, preto sú emóciami často premožení a nie schopní sa ovládnuť.
            Nakoniec sú to ľudia akceptujúci  sa - svoje city si jasne uvedomujú, ale majú sklon všetko bez námietok prijímať a nesnažia sa svoje nálady meniť. Ak majú prevažne dobrú náladu, nevidia dôvod ju meniť. Ak majú napr. sklon ku zlej nálade – nechávajú ju rezignovane plynúť až po hlbokú depresiu.
           Zvládanie emócií je schopnosť správať sa k svojim citom tak, aby zodpovedali situácii. Sú ľudia, ktorí dokážu lepšie upokojiť vlastné rozčúlenie, striasť zo seba bežné pocity úzkosti, skľúčenosti a podráždenia. Kto toto ovláda lepšie, rýchlejšie sa zotavuje zo životných šokov a sklamaní.   Nejde o to prežívať stále rovnakú emóciu, ale udržiavať stresujúce emócie pod kontrolou, brániť sa prílišným a dlhodobým extrémom, ako sú depresia, nezvládnuteľná úzkosť, dlhotrvajúci hnev alebo manické vzrušenie.
            Schopnosť sám seba motivovať je postavená na zapojení emócií do sústredenia, bez nich totiž strácame motiváciu. Emočné sebaovládanie súvisí aj s odložením odmeny,  potlačením zbrklosti – čo je základom každého pracovného úspechu. Pri udržiavaní sa v náročnej činnosti pomáha zábava, nádej  a optimizmus, pozitívne myslenie.
            Existuje situácia, kedy dokážeme konať veci v stave tzv. prúdenia (flow podľa Csikszentmihalyiho, u športovcov sa to nazýva zóna). Vtedy človek sám seba prekonáva v určitej činnosti, koná na majstrovskej alebo až geniálnej úrovni. Prosto činnosť naplno zamestnáva všetky jeho schopnosti a človek potom vlastne ani nevníma okolie, nemusí si pamätať nič z toho, čo sa dialo mimo neho. Je to výnimočný stav, kedy nám niečo ide úplne hladko a prináša  nám to veľké potešenie.  Človek  je úplne sústredený na to, čo robí. Ak by sa zameral na to, čo robí, ak by to hodnotil, vytrhlo by ho to zo zážitku.  Do tohto stavu sa dá dostať čiastočne napr. tým, že sa vedome plne sústredíme na to, čo robíme, na čo je potrebná určitá disciplína. Keď sa naša pozornosť upevní, uľaví sa nám od emočných výkyvov a budeme tak pracovať bez mimoriadneho úsilia. Najťažšie výkony nám pripadajú ľahké a prirodzené. Dôležitá je radosť z aktivity a nie sústredenie sa na výsledok alebo úspech.
Vnímavosť k emóciám iných ľudí sa nazýva empatia. Je to naladenie sa na druhého človeka, hlavne jeho neverbálne emočné prejavy, vnímanie toho, čo druhí potrebujú. Túto schopnosť mávajú často ľudia, ktorí sa profesionálne starajú o iných. Empatia sa rozvíja od detstva tým, že sa zladíme s rodičmi a vidíme, že oni sa prispôsobujú našim potrebám. Opakom empatie je neschopnosť pochopiť emócie toho druhého, vžiť sa do jeho kože a vidieť veci iba zo svojho uhla pohľadu a prežívania.
Umenie medziľudských vzťahov je v schopnosti vytvárať a udržiavať uspokojivé medziľudské vzťahy, prispôsobiť sa ostatným. Toto je základ obľúbenosti, vedúceho postavenia a schopnosti konštruktívne pracovať s ľuďmi. Ľudia silní v tejto oblasti sú spoločenskými hviezdami a vedia dobre spolupracovať s ostatnými. Sú ľudia, s ktorými sa emočne cítime dobre. Títo ľudia sú obľúbení, očarujúci. Sú ľudia, ktorí dokážu upokojiť negatívne emócie druhých – tých vyhľadávame v tiesni alebo pri konfliktoch.
             V rôznych kultúrach a u rôznych ľudí sa rozlične intenzívne prejavujú emócie navonok a potom aj ich vnímajú tí druhí. Ale vždy vysielame určité emočné signály a nimi ovplyvňujeme človeka, ktorého stretávame. Zistilo sa, že kedykoľvek sa dvaja ľudia spolu stretnú, majú tendenciu preberať emócie, teda náladu jeden od druhého. Podvedome napodobňujeme emócie toho druhého, aj keď v miere tohto napodobňovania sa výrazne líšime. Miera emočného spojenia pri stretnutí s iným človekom sa dá vidieť aj pri našej vzájomnej koordinácii pohybov tela.
             Na záver odpoveď na otázku v úvode. Zdravý človek sa dokáže nechať viesť aj rozumom aj citmi, pokúša sa počúvať oba hlasy a rozhoduje sa na základe nich oboch. Boh hovorí jednak k nášmu srdcu, ale osvecuje aj našu myseľ. Kdekoľvek máme svoje slabé miesta, môžeme poprosiť nášho Stvoriteľa o uzdravenie a vedenie, aby sa veci dostávali  do rovnováhy. Či už sa nám nedarí zvládať svoje emocionálne reakcie rozumom alebo sa pre svoje emócie potrebujeme viacej otvoriť.  




Monika Ginzeriová
Spracované podľa knihy: Goleman,D.: Emoční inteligence. Praha: Columbus ,1997, 348 s.