Pavučina zvedavosti

Ako je to teda s našou vierou? Muži asi väčšinou začínajú čítať noviny od športovej strany. A my ženy? Myslím, že dosť často, áno, aj kresťanky, zo zvedavosti kukneme na ten náš horoskop....Túžba vedieť, poznať, čo nás dnes čaká, aký budeme mať deň  či mesiac, často víťazí nad poznaním, ako asi tieto horoskopy vznikajú...(Krátko som pracovala v jednom mesačníku a videla som, ako sa horoskopy „pripravujú“.) Táto zvedavosť ide sem-tam aj ďalej...a vyhľadáme napríklad veštice. Občas si to dokonca ospravedlníme tým, že je to len taká zábava, špás..... Myslíte si, že je to naozaj len taký malý prehrešok? Že je to nevinné?

Krstom sme povedali svoje ÁNO Bohu, prijali Ježiša Krista ako svojho spasiteľa a pozvali Ho do nášho života, aby nás požehnával, viedol. A On hovorí: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14,6). Na tomto stojí naša viera. Patríme Jemu, v Neho vkladáme svoju nádej a spoliehame sa na Jeho vedenie a starostlivosť. Samozrejme, nie je to jednorazový skutok. Pre Boha sa vlastne rozhodujeme alebo ho odmietame každý nový deň. On stanovil svoje podmienky jasne a vždy rešpektuje našu vôľu a rozhodnutia. Sám nám v Písme hovorí: „Na počiatku stvoril Boh človeka a ponechal mu možnosť rozhodnúť sa. Dal mu svoje príkazy a ustanovenia. Ak chceš zachovávať príkazy, zachovajú ťa, a máš mu večne preukazovať žiadanú vernosť. Položil pred teba vodu a oheň, čiahni rukou po tom, čo si vyvolíš. Pred človekom leží život a smrť, dobro a zlo, dostane to, čo sa mu ľúbi.“( Sir 15, 14-19)

Ak sme si Jeho vybrali za Pána, chce od nás len vernosť a dôveru. Prikázania, odporúčania či rady, ktoré nám dal, sú pre nás ochranou. Ak žijeme s Ním a pre Neho, nachádzame spravodlivosť, pokoj a radosť (viď Rim 14, 17). Život ale prináša rôzne veci a udalosti a aj náš pokoj a vzťah s Bohom zažíva rôzne skúšky. Ako prvé nás určite napadnú rôzne pokušenia. Tým sa nevyhneme, máme ich všetci. Teoreticky je to veľmi jednoduché, Pán nám radí na pokušenie povedať rázne NIE. Ak sa nám to nepodarí, Boh je stále ochotný nám odpustiť, keď mu pád vyznáme a rozhodneme sa opäť pre Neho a odmietneme hriech.

Ďalším narušiteľom vzťahu s Bohom sú naše bolesti, zranenia a ich dôsledky. Kľúčom k znovu nájdeniu pokoja je odpustenie tým, ktorí nám ublížili a pozvanie Boha do našich rán, aby ich uzdravil. Je to proces, často celoživotný, ale Boh je verný a skrze svoje rany a bolesti a ich uzdravovanie sa Mu často dostaneme bližšie, než by sme prišli bez nich. Ježiš zobral naše bolesti so sebou na svoj kríž. Aj to je ovocie kríža - on skutočne dokáže aj veľmi ťažké a bolestné veci obrátiť na požehnanie pre nás, veď „vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré...“ (Rim 8, 28).

Málokedy si ale uvedomujeme, že najväčším narušiteľom nášho vzťahu s Bohom je Zlý, diabol,  resp. naše spojenie s ním (vedomé či nevedomé) a dôsledky tohto spojenia. Žiaľ, realita je taká, že veľa kresťanov dokonca ani neverí, že Zlý - diabol existuje. Považuje to len za povery či rozprávky...Je to však v protiklade s učením Cirkvi. Existuje duchovný svet, jeho mocnosti a sily, ktoré nie sú len dobré. V Biblii je realita existencie Zlého zjavná: „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. 9 Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete.“ (1Pt 5, 8) Diabol je reálna duchovná bytosť, ktorá sa nás snaží oddeliť od Boha a zabrániť realizácii jeho plánu pre náš život. A má aj svojich pomocníkov, padlých anjelov.

Možno ste tiež spozorneli a zapochybovali pri tvrdení, že aj veriaci človek môže byť spojený so Zlým. Ako je to možné? Nie sme chránení? Samozrejme, krv Kristova nás chráni a diabol má len takú moc, akú mu vlastne my sami dáme. My totiž často dobrovoľne, občas aj neuvedomujúc si to, robíme veci, ktoré nás o túto ochranu oberajú, respektíve, vzdávame sa jej. Ako je to možné? Boh totiž rešpektuje našu slobodnú vôľu. Ak my Bohu hovoríme NIE a otvárame sa veciam, ktoré sú proti jeho vôli, vzdávame sa jeho ochrany a vstupujeme na teritórium Zlého.

Ako? V postate každým hriechom, ale hlavne hriechom modloslužby. Asi ste sa  práve pousmiali a potešili sa, že vám niečo také nehrozí. Pod týmto slovom si často totiž predstavíme niekoho, kto sa klania soche či inému objektu. Napríklad Izraeliti počas putovania z Egypta na púšti sa klaňali zlatému teľaťu (Ex 32, 1-6). To bolo skutočné klaňanie sa falošnému bohu. Kto z nás už len v tejto dobe niečo takéto robí? Modloslužba ale znamená aj niečo iné - vkladanie nádeje na „spásu“, či naplnenie v niekoho alebo niečo iné než v Boha, uctievanie stvorenia namiesto Boha. Všetci túžime byť šťastní, zdraví, mať peniaze, úspech, partnera, byť milovaní…v tomto zmysle často vkladáme svoju nádej na „spásu“ do iných ľudí či do vecí. Často vyslovujeme vety ako: „Budem šťastná len vtedy, keď budem mať manžela, ktorý ma bude milovať“, „Všetko by bolo inak, keby som mal viac peňazí.“ Alebo ste ochoreli, modlili sa, ale keď sa váš stav veľmi nezlepšoval, skúsili ste iný spôsob- napríklad nejakého bioenergetika či ľudového „liečiteľa”? Veď toľkým ľuďom už pomohol! Alebo ste zašli za niekým, kto sa venuje reiki? Áno, aj toto je modloslužba. Nechápme to zle, je v poriadku, že túžim mať rodinu, manžela, byť milovaná či byť uzdravená. Problém však je, keď si poviem, že budem šťastná LEN vtedy, keď budem mať manžela či budem zdravá…Môj manžel či moje zdravie (úspech, sláva, zábava…) sa stáva pre mňa modlou. Staviam ich nad Boha alebo sa so svojimi potrebami obraciam na iných „bohov“.

Existuje tzv. formálna a neformálna modloslužba. Pod formálnou modloslužbou rozumieme praktizovanie okultu, čiže rôzne formy mágie, povier, veštenie a new age. Patrí sem aj reiki, joga, kontrola mysle, horoskopy, vyvolávanie duchov, uzdravovanie energiou, Silvova metóda….Zoznam je dlhý. Slovo „okultizmus“ pochádza z latinského "ocultus" a znamená skrytý, neznámy. Vo všeobecnosti je to systém tajných náuk, ktoré zdanlivo majú človeku pomôcť v orientácii a chápaní nadprirodzeného. Ide ale o kontakt s duchovnom mimo Božej kontroly. Rôzny liečitelia nám skutočne môžu navonok pomôcť, ale duchovne nám škodia. Rozmýšľali ste, odkiaľ pramení ich schopnosť uzdravovať? Je smutné, že ako kresťania svoj život na jednej strane dávame Bohu, a naše šťastie teda vkladáme do jeho rúk, no na druhej strane mu nedôverujeme a sme mu „neverní“ a sebe škodíme! Kam nás to môže doviesť, nám porozprával Denis v príbehu Návrat márnotratného syna v rubrike z Môjho života (Strana tohto čísla MIRIAM). Čo na to hovorí Boh?: „Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov! Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí. Buď dokonalý a bezúhonný pred Pánom, svojím Bohom! Tie národy, ktorých krajinu zaujmeš, počúvajú čarodejníkov a hádačov, ale tebe to Pán, tvoj Boh, nedovolil.“ (Dt 18, 9–14).Myslím, že svoj postoj opäť komunikoval jasne. Často si ani neuvedomujeme, ako sa do týchto vecí dostaneme. Tu skutočne funguje naša zvedavosť či túžba po tajomne, poznaní budúcnosti, paranormálnych javoch, ale často aj pýcha, túžba mať veci pod kontrolou, mať moc....
Neformálna modloslužba môže mať rôzne podoby. Sú to naše hriešne návyky, rôzne závislosti - drogy, alkohol, jedlo, sex…Tiež sú to hriechy proti šiestemu prikázaniu - cudzoložstvo, smilstvo, pornografia, masturbácia...či iné ťažké hriechy, ako potrat, vražda…

Keď vstúpime do oblasti okultizmu, formálneho, či neformálneho, rovnako ako sme pri krste pozvali Boha do nášho života, tento krát vlastne pozývame Zlého. On má nad nami moc, len keď mu ju my sami dáme - vedome alebo nevedome. Či tomu veríme alebo nie, okultizmus je takýmto odovzdaním moci - otvorením dvier pre Zlého. Ak napríklad máme problém s modlitbou, Boh sa nám zdá vzdialený, strácame dôveru v Neho či v jeho existenciu, skúsme si pospytovať svedomie, či to nebude práve kvôli takýmto veciam, do ktorých sme sa „namočili“. Diabol takto prostredníctvom nich v nás nenápadne víťazí a vytláča Boha.

Niekedy k nášmu spojeniu so Zlým môže dôjsť vplyvom druhých. Sú to prípady prekliatí, ktoré sú vlastne určitou formou čiernej mágie, či hlboké zranenia a spútanosti ako dôsledok sexuálneho zneužívania či dlhodobého manipulatívneho pôsobenia v našom živote- napríklad silným rodičom, diktátorom.

Nemusíme mať ale žiadny strach. Nech sa už tie dvere pootvorili akýmkoľvek spôsobom, Ježiš Zlého raz a navždy porazil. Nič nie je stratené. Treba sa len na Ježiša obrátiť a nanovo sa pre Neho rozhodnúť, zrieknuť sa jednoznačne vecí, ktoré sa Jemu nepáčia, vyznať ich, požiadať o odpustenie a náš hriech bude zmazaný. Je tu ale to spojenie a dôsledky našich hriechov. V týchto prípadoch je potrebná aj modlitba oslobodenia (je dobré vyhľadať pomoc kňaza, pastora, či duchovne zrelých ľudí zo spoločenstva). Takto Ježiš tie dvere opäť zavrie. Samozrejme, dôležité je aj naše rozhodnutie nehrešiť viac a žiť svätý život. Aby sme vedeli, na čej strane stojíme. Nebuďme ako vojaci, ktorí sú síce vo vojne, ale nevedia o tom, a tak len pobehujú z jedného tábora do druhého. Nemýľme sa, tu skutočne ide o duchovný boj. Na jednej strane sú sily svetla, dobra a lásky- Boh so svojou armádou, ktorý nás chcú chrániť, a na druhej strane Boží nepriateľ- Satan so svojou armádou. Ale nemajme strach, ten boj nemusíme bojovať a vyhrať z vlastných síl, ani by sa nám to totiž nepodarilo. Stačí len vo viere stáť na Božej strane a prijímať Jeho duchovnú výzbroj:  „Napokon upevňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha!  A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo! Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých!“ (Ef 6, 11 – 18)





Katechizmus katolíckej cirkvi článok 2113: „Modloslužbou je, keď si človek ctí a uctieva stvorenie namiesto Boha, či už ide o bôžikov, alebo zlých duchov (napr. satanizmus), o moc, rozkoš, rasu, predkov, štát, peniaze apod. „Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone“, hovorí Ježiš (Mt 6, 24)… Modloslužba odmieta zvrchovanosť Boha; je teda nezlučiteľná so spoločenstvom s Bohom (por. Gal 5, 20; Ef 5, 5).“

Odporúčané linky na internete
okultizmus.webpark.sk
www.modlitba.sk/htm/okultizmus/1okult.htm

Andie
Podľa materiálov z workshopu Lászla Sziladi a Belu Bereczki z Rumunska: Oslobodzovanie a vnútorné uzdravovanie z konferencie COLT 2007 v Modre, 2.12.2007