„V porovnaní s dospelým je každé dieťa génius.“ (May Sartonová)

Pani učiteľka v MŠ zbadá Dominika ako plače a pýta sa ho: „Čo sa ti stalo?“

   1. „Keď ja nechcem byť veľký...“
   2. „Prečo nie?“ – pýta sa učiteľka.
   3. „Lydka mi povedala, že keď ja už budem veľký, moja mamička bude stará, a ja nechcem, aby bola starááááá...“

Prítomná Lydka zahlásila: „Ale to nevadí, že nechce byť veľký, to sa stane, či chce, či nie, tak načo reve?!“
                                                                                    
Ide k nám „obračnosť“.  (namiesto oblačnosť) (5 a ½ roka)

Keď sme vychádzali autom z lesa, naša 3-ročná dcérka sa pozerala cez okno a zahlásila: „Mami, pozri, tie stromy idú tam, kde sme boli my.“

Cestou zo škôlky hovorí dievčatko mamičke: „Ja som si oblizla prštek, a tak som sa prežehnala.“ Vysvetlila som jej, že v kostole sa prežehnávame svätenou vodou, aby nás umyla od zloby a hnevu. Nato dcérka vraví: „Tak to ma tá voda včera asi slabo umyla, keď som ťa ráno nahnevala.“ (3 r.)

Malá leží večer v posteli a hovorí: „Ja som ležiak, lebo ležím na brušku“. (3 r.)

Moja dcérka mala ťažkosti so zápchou a aby som ju motivovala, tak som na ňu po mojej úspešnej návšteve WC zavolala: „Už som sa vykakala!“ A dcérka nato: „Tak sa utri! Nie si predsa bábätko!“ (3 r.)