Na čo sú na zemi peniaze?

I. časť

Nerodíme sa s nimi. Prichádzame na svet úplne nahí. (Hoci za pôrodom našej mamičky môžu stáť :) ) Odchádzame síce vyobliekaní, ale do truhly mám ich nepribalia. Tu ich však nejakých 60-90 rokov potrebujeme. Bez nich sa už dnes nenakupuje, nebýva, neje. Kedysi – ako vieme z predmetu dejepis – existoval výmenný, naturálny obchod. Dnes dostávame tovar za tieto potlačené papieriky i kovové krúžky. Papieriky neobyčajnej ceny, za ktorými stojí ľudská práca, námaha, istá väčšia či menšia hodnota. Kto ich vymyslel? Ľudia. Ľudia, ktorým bola daná moc nad stvorením. Bol im daný um, vynaliezavosť, tvorivosť. U mnohých vynálezov je prvotný úmysel dobrý. Nové veci majú a chcú pomáhať. Lenže ľudské srdce vie byť i zvrátené, a teda dokáže všetko na svete zneužiť. Ale peniaze sú sami o sebe pozitívne. No tam, kde majú s nimi ľudia negatívnu skúsenosť – keď zažili, k čomu ich zvádzajú či navádzajú – začínajú ich odmietať ako čosi nebezpečné. Deje sa tak v niektorých kresťanských kruhoch. Aby sa kresťania vyhli problémom s peniazmi, radšej vyhlasujú, že ich nechcú mať veľa, len nevyhnutnú čiastku na prežitie. Vo väčšom množstve vidia nutné zlo. Iní sa zase možno ani nezamysleli nad tým, že aj Boha zaujíma, ako s peňažnými prostriedkami narábame. Alebo že On nám ich dopraje v hojnosti. I toto je v Božom záujme.
Kresťanov väčšinou zaujíma (alebo by aspoň mal :) biblický pohľad na všetko okolo nás, teda aj na peniaze. A tak hľadáme v Písme, čo sa tam píše o tom či onom. Tak napr.: v Biblii sa nachádza asi 500 veršov o modlitbe, len niečo cez 500 o viere a  2 350 veršov o tom, ako zaobchádzať s peniazmi. Pre Boha je, zdá sa, pomerne dôležité to, ako ovplyvňujú peniaze náš vzťah s ním a našimi blížnymi. Hoci ich priamo vymyslel človek, predpokladajme, že za jeho nápadom stojí aj sám Boh, jeho vedenie. Ak sú peniaze Boží výmysel, potom nimi môže chcieť demonštrovať svoju moc a potvrdiť lásku a starostlivosť o nás. (čítajme Mt 6, 36). Ide vlastne o to, že nimi túži požehnať svoje deti, a to tak, že si ich smieme užívať aj pre svoju radosť. Aké to bolo príjemné, keď nám ako deťom rodičia dávali drobné na  sladkosti či iné potešenia!  Ako sa asi cítili naši rodičia - darcovia? Boli šťastní, že nám urobili radosť.
Ďalším zámerom Božím je, keď hľadáme jeho vôľu, či rozbehnúť istý projekt, biznis, či ísť tam a  tam, že nám poslaním peňazí potvrdí správnosť nášho zvažovania. Toto sa už nevzťahuje na zaopatrenie nás ako jeho detí, ale na pomoc iným. Ak Boh zabezpečí chod istej služby, projektu, vypovedá to o tom, že to chcel. A napokon verím, že nás túži cez peniaze naučiť dávať. Peniaze sú „vec“, ktorá môže ovplyvniť životy ľudí. Boh chce cez naše peniaze podporovať cirkev, misiu a charitu.

„Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať. Každý tak, ako si
zaumienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje. A Boh má moc
rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok a aby ste mali
hojne na každý dobrý skutok.“ (2Kor 9, 6-8)

 Hoci sú peniažky dobré, ľudia môžu mať v súvislosti s nimi rôzne zmiešané pocity. Jedným z nich je aj strach. Strach, že budeme mať málo peňazí. Môžeme sa báť, že nás Boh nezabezpečí, alebo raz odmietne zabezpečovať. Tu môže pomôcť – ako vôbec pri všetkom – úprimné odkrytie kariet. T.j. povedať Bohu o svojom strachu a poprosiť ho o viac viery v Slovo:
„Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete...váš
nebeský Otec dobre vie, že toto všetko potrebujete...“ (Mt 6.kapitola). Najistejšia je vlastná skúsenosť, že On sa skutočne stará.  
Alebo nás napáda strach, že prídeme o svoje aktíva, úspory. Môžeme sa báť, že urobíme chybné rozhodnutie, ktoré zásadne ovplyvní našu finančnú bilanciu. Tu je osožné si uvedomiť, že je to Boh, čo má všetko v rukách. Jeho Duch má schopnosť nás viesť. Konzultujme svoje finančné transakcie s ním.
Druhým negatívnym javom býva žiadostivosť alebo chamtivosť.  Ak chorobným spôsobom túžime po mnohých veciach a nevieme ovládať naše výdavky, je to, ako keby sme mali deravé vedro a snažili sa ho naplniť. Voda nám však stále uniká. Žiadostivosť má moc urobiť nás chudobnými. Potrebujeme sa od nej oslobodiť. Tu pomáha spoločná modlitba s dobrým priateľom – zrelým kresťanom.
Pozrime sa, čo presne o tom vraví Božie slovo:
„Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolesti.“ (1Tim 6,10)

„Niet väčšej neprávosti nad lásku k peniazom, lebo taký má aj svoju dušu na predaj a zaživa vyvrhuje svoje vnútornosti.“ (Sírachovec 10,10)

„Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone.“ (Mt 6,24) Mamona je úžernícke podnikanie s veľkými  rabatmi a neprimeranými úrokmi.  Čo je príliš veľké, sa nedá jednoznačne popísať. Táto záležitosť je asi osobná od prípadu k prípadu. Je to viac vecou srdca. Ak máme srdce na správnom mieste, postupne vieme, koľko čoho.

Úloha peňazí v živote Ježiša Krista
Niekedy sa dívame na Ježiša len ako na Boha. Ale i on bol človek a keďže žil pod konkrétnym  politickým a ekonomickým zriadením, musel mať i on materiálne potreby i prostriedky. Boh je jeho Otcom. A každý otec sa stará o svojho syna. Ježiš sa vyučil remeslu a za prácu tesára mu iste platili. Mal šaty, jedol, pil a vlastnil peniaze. Niekoľko rokov pred začiatkom verejnej služby sa zapodieval vo svojej profesii tým, čo by sa dnes dalo nazvať živnostníctvom. Pozrime sa na pár momentov z jeho života, ktoré súviseli s peniazmi.
Na ceste do Betlehema mali jeho rodičia osliatko. Osliatko bolo v tom čase nadštandardným
dopravným prostriedkom. Traja králi mu priniesli dary. Nevieme, koľko toho bolo, ale určite to nebola len malá pokladnička. Keď traja králi prišli do Betlehema, rodina bývala už v dome. (Mt 2,11/ ). V Betleheme bývali 2 roky. Dom buď Jozef postavil, alebo kúpil. (Mt 2, 16). Po smrti svojho pestúna spravoval Ježiš majetok a zarábal vlastnými rukami. Počas verejnej služby dostával on a jeho učeníci finančné a hmotné dary. Mali pokladnicu a pokladníka. Prvá oficiálna funkcia medzi učeníkmi bola pokladník.

Boh nie je proti peniazom. Peniazmi a starostlivosťou obdaril svojho Syna Ježiša. A keďže obeťou Ježiša Krista sme sa stali jeho synmi a dcérami, jeho rodinou,  postará sa i o nás. (Jn 1,12)

Boh nás nevolá k tomu, aby sme milovali peniaze, ale jeho. No zo svojej lásky nám dal aj peniaze, majetok, čas a iné zdroje pre život. Hoci vlastníkom všetkého, čo na zemi existuje, je On, čo je zrejmé z toho, že to On stvoril, človeka pozýva, aby tieto veci použil. Človek ich nevie stvoriť, ale dokáže nimi disponovať. Správne disponovanie sa nazýva spravovanie. Správne biblické spravovanie zdrojov  znamená vedieť, ako použiť tieto zdroje pre svoj život a pre život svojich blížnych. Správcovstvo ako Boží koncept pre človeka prijal už Adam v raji. Boh mu dal do daru zem a povedal mu, aby sa staral o všetky zvieratá. Tento koncept stále trvá. Na správcu sa kladú  len tri nároky, a to vernosť, oddanosť (Lk 16,12, 1Kor 4,2) a produktivita v záujme vlastníka (Mt 25:14-30). Spravovanie peňazí je biblickou požiadavkou. Ježiš o tom jasne hovorí v Lukášovom evanjeliu.
„Ak ste teda nepoctiví v pozemských veciach, kto môže dôverovať vašej viere v Boha? Ak neviete správne zaobchádzať s nespravodlivými peniazmi, kto vám zverí pravé bohatstvo? Ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?“ (Lk 16, 11–12).
Príbuzné slová: V Mt 25,14 -30, Rim 14,12
Synovstvo nám bolo dané v Ježišovi Kristovi. Dáva nám postavenie a dedičstvo v Božej rodine. Obidva koncepty sú skvele viditeľné v podobenstve o márnotratnom synovi.
Otec miluje márnotratného syna a jeho láska je tá, ktorá ho uzdraví a taktiež je vidno, že zlé
spravovanie otcovho majetku privádza syna na mizinu (Lk 15). Druhý syn dobre spravoval majetok, ale nevedel o tom, že ho otec miluje. Takže je pre nás dôležité vedieť, že sme Otcovi synovia / dcéry, že môžeme prijímať jeho lásku, ale taktiež je dôležité vedieť, ako spravovať jeho majetok.
To, ako nakladáme s peniazmi, určuje našu kredibilitu voči Bohu. Ak sme verní a naše spravovanie prináša produktivitu v záujme Vlastníka, tak sme odmenení a je nám ešte pridané. Tak je to zaznamenané v podobenstve o talentoch.
„Prišiel prvý a vravel: „Pane, tvoja mína získala desať mín.“ On mu povedal: „Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.“ (Lk 19, 11–27).

Možno to vyzerá zložito, ale v skutočnosti nie je. V podstate nejde o to, aby sme najprv riešili svoj vzťah k peniazom, najskôr je dobré pozrieť sa na svoj vzťah k Bohu, veď o ten primárne ide. Skúsenosti mnohých vydaných Pánovi ukazujú ľahkosť a priezračnosť v narábaní s financiami či inými materiálnymi dobrami. Som toho názoru, že len dôverné priateľstvo s Ježišom nás ochráni od extrémov – závislosti na materiálne a vlastnom neprimeranom obohacovaní sa, ale i od druhého extrému – odmietania peňazí a čestných (hoci aj vyšších) zárobkov, na ktoré máme právo.   
Nabudúce niečo o desiatkoch, daroch, almužnách a dlhoch.

Alena Ješková
podľa zdroja: Martin Štuk, Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina stuk@martindom.sk