Na čo sú na zemi peniaze?

II. časť

V minulom čísle sme sa pozreli na peniaze v živote Ježiša, na zámery Boha s peniazmi od nepamäti až po dnešok a na pojmy ako správcovstvo, synovstvo, vernosť a štedrosť v narábaní s nimi, ako aj na rôzne pocity spojené s peniazmi. V tejto časti nahliadneme do foriem dávania a šetrenia.

Najmä v Starom zákone sa spomína desiatok – desiata časť príjmu.
 „Cti Pána svojím majetkom a (prinášaj mu) prvotiny z každej svojej úrody a naplnia sa zbožím tvoje stodoly a tvoje lisy budú muštom pretekať.“ (Príslovia 3,9)
Desiatky sú starozákonný princíp podpory levitov, teda služobníkov pre Boží ľud – Izrael.
„Prinášajte celé desiatky do chrámovej pokladnice, aby bola v mojom dome poživeň.“ (Mal 3,10)
Poživeň pre koho? Pre Boží ľud. Lebo služobníci slúžili Bohu v chráme a Boh sa stretal so svojím ľudom práve tam. Boh pre dávanie desiatkov zasľúbil požehnanie.
Dnešná Cirkev, Ježišovo telo, je novým Božím ľudom. Boží Duch už prebýva v novom chráme, a tým je naše telo. Ak sa spájame v Cirkev, v Ježišovo telo, budujeme Boží chrám, v ktorom prebýva Duch: (Ef 2, 19 – 22). V tomto novom chráme, v Cirkvi, má byť dostatok poživne, a to tak, že jej údy – členovia – sa budú starať o potreby druhých. Dávanie peňazí v prospech tohto nového chrámu je jedna z možností, ako zabezpečovať poživeň – napĺňať potreby Tela.
Apoštol Pavol o Cirkvi hovorí: „Nech nik nehľadí iba na svoj vlastný prospech, ale aj na prospech iných.“
Novozákonná Cirkev žije tiež z dávania svojich členov. (Sk 4, 32)  Cirkev sa buduje dávaním času, talentov, služby a peňazí. Hoci je zatiaľ na Slovensku Cirkev ešte stále neoddelená od štátu, ako je to napr. už v Rakúsku, a teda dotovaná štátom, je vítaná i naša špeciálna podpora jej projektov. Ak sa jednotlivec slobodne rozhodne vydeliť svoju desatinu príjmu na podporu Cirkvi (pre  farnosť, diecézu alebo pre laické hnutia a spoločenstvá či misijné spoločnosti), mal by byť verný a svedomitý ohľadne termínu, kedy tieto peniaze chce posielať. Desiatky slúžia prednostne na financovanie služobníkov, či už profesionálov, alebo laikov. Takto dnes mnohí laici  pracujú – slúžia iným a vďaka kresťanom platiacim desiatky majú dostatok na živobytie. Niektorí sa dokonca zriekli svojho pôvodného zamestnania, a tým aj mzdy a šli pracovať pre Pána do oblasti, kam sa cítili volaní (umenie, médiá, evanjelizácia, vedenie hnutia, duchovná služba ...).

Ďalšou možnosťou, ako sa podeliť so svojím dobrom, je dar. Dar je dobrovoľný príspevok nad rámec desiatku. Rozdiel medzi darom a desiatkom je v tom, že desiatky odovzdávame do Cirkvi a Cirkev ich spravuje a rozdeľuje, kým dar máme vo svojej réžii. Môžeme rozhodnúť, komu ho poskytneme. Formou darov sa dá podporovať charita a iná sociálna práca. O dar ide aj vtedy, keď je vyhlásená nejaká zbierka, napríklad na misie alebo na seminár. O daroch, resp. o zbierkach sa v Písme sv. píše toto:
„Každý nech dáva toľko, koľko sa vo svojom srdci vopred rozhodol. Nikoho nenúti, aby dal
viac, ako sám chce. Boh nestojí o vynútené dary, ale miluje ochotného darcu.“ (2 Kor 9, 7)
• Kto nemôže dať viac, nech sa netrápi – Bohu záleží na ochote, a nie na veľkosti daru. (2 Kor
8, 12)
Väčšinou ľudia využívajú dary na podporu iných ľudí, ktorých duchovne či inak sprevádzajú, alebo podporujú priateľov, ktorí potrebujú pomoc. Patrí sem aj pozývanie iných na večere, na kávu, kúpa darčekov. Podstatné je rozhodnutie byť ľuďmi požehnania. Dary máme, samozrejme, dávať zodpovedne – s ohľadom na možnosti nášho rozpočtu. Nie zo strachu, že stále nepomáham dostatočne, či z pocitu falošnej štedrosti, až budeme spávať pod mostom a naše deti budú chodiť otrhané, príp. hladovať.

Podobnou záležitosťou je almužna. Dar, ktorý je prejavom milosrdenstva. Má slúžiť ako čisté milosrdenstvo pre tých, ktorí nemajú nič, či už v mojom okolí, alebo vo svete. Aj tu treba byť prezieravý a almužny dávať veľmi múdro a koncepčne.
„Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: už dostali svoju odmenu.“ (Mt 6,2)
Neodporúča sa dávať almužnu ľuďom na ulici. Je lepšie nájsť si spoľahlivú profesionálnu
organizáciu a podporovať ju určitou pravidelnou malou sumou. Alebo podporiť verejné zbierky pre obete katastrof, to však iba vtedy, keď máte záruku, že vaše peniaze sa tam naozaj dostanú. Nestačí si uspokojiť srdce akýmsi dobrým pocitom: Hlavne, veď som dal, tak čo? Nech sa s tým  deje, čo sa deje!

No a potom sú tu spôsoby, ako využívať peniaze pre seba. Úspory sú časť príjmu, ktorý si dokážeme odložiť pre budúcnosť. Boh nie je proti nim. Nenechajme sa obviniť z nedostatočnej viery v Božiu starostlivosť o nás, ak si šetríme pre budúcnosť. Veď aj Ježiš rozpovedal učeníkom podobenstvo o staviteľovi, ktorý si najprv zrátal náklady, kým sa pustil do stavby domu.  
I on sám sporil, aby takto nadobudnuté peniaze mohol použiť v budúcnosti. Dôkazom sú dary, ktoré mu priniesli traja králi, slúžili ako zábezpeka pre Ježišovu rodinu a pre jeho budúcnosť. 

Inou vecou sú dlhy. Robenie dlhov, ktoré nevieme splatiť, je vnútorné spútanie. Žiadostivý dlh vzniká vtedy, ak nám žiadostivosť diktuje a panuje nad nami. Táto žiadostivosť nás oklame a prejaví sa ako falošná potreba, ktorú treba naplniť. Typická otázka, ktorú žiadostivosť položí, znie: „Prečo by si si nemohol dovoliť to, čo ostatní?“ Príklad takéhoto dlhu je, ak debet na jednej karte zaplatíme debetom z inej karty. Teda na splatenie dlhu použijeme ďalší dlh. Toto je vážny problém napríklad v Británii, kde má väčšina ľudí 3-4 karty, ale iba jeden príjem.
Potom je tu rozumný – kontrolovateľný dlh,  ktorý si vopred premyslíme a rozkalkulujeme možnosti jeho splácania. Do tejto kategórie patria úvery a pôžičky. Motív na vzatie dlhu je kúpa niečoho, čo nám prinesie zhodnotenie alebo výrazne ušetrí prácu, napríklad kúpa pozemku, auta, investičný zámer v podnikaní a podobne. Jedno zlaté pravidlo ohľadne dlhov hovorí: „Ak si v jame, nekop hlbšie!“

O bezpečnom, rozumnom a efektívnom sporení nabudúce. Želám vám jasnosť vo vnímaní vašich financií, správne rozhodnutia, veľké a slobodné srdce!

Alena Ješková
podľa zdroja: Martin Štuk, Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina stuk@martindom.sk