Ombudsman pre ženy

Anna Záborská sa narodila v Zürichu, vysokoškolské štúdium absolvovala na Lekárskej fakulte UK v Martine, je vydatá, má dve deti a tiež sú jej veľkou radosťou štyri vnúčatá. Má bohaté pracovné skúsenosti ako lekárka na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení v Trnave, ako ORL lekárka v Žiline a Prievizdi a lekárka v Alžírsku. Po prevrate v roku 1989 sa aktívne zapojila do zakladania kresťansko-demokratických klubov. V roku 1998 bola zvolená za poslankyňu NR SR a pôsobila vo vrcholovej politike (predsedníčka KDH, členka celoslovenskej Rady KDH). V súčasnosti je predsedníčkou Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, členkou Výboru pre rozvoj, členkou Konferencie predsedov výborov, členkou Delegácie pri Spoločnom parlamentom výbore AKT (Afrika – Karibik – Tichomorie) – EÚ a členkou Predsedníctva Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov. Keď sa jej opýtate, kde má svoj domov, odpovedá vetou, ktorá jej i manželovi pomáha prekonať mnohé neľahké situácie: „Všade dobre, všade najlepšie.“ Podľa nej domov, ktorý je synonymom pokoja, istoty, dôvery, šťastia a lásky, si v prvom rade treba nosiť v sebe.

 

Otázky

  • Vidíte spoločné črty medzi medicínou a politikou? (Prečo ste sa rozhodli pre medicínu, čo vás doviedlo do politiky?)

 Vidím veľa spoločného. Obe tieto profesijné smerovania sú skôr povolaním ako zamestnaním. Tým, že v oboch ide o prácu s ľuďmi, aj keď svoju náplň majú určenú, zostáva  ešte veľký priestor, do ktorého sa dá vložiť osobná invencia, ochota pomôcť a čas. Myslím si, že obe tieto povolania, ak ich chceme robiť dobre, mali byť založené skôr na počúvaní ako hovorení. Obe sú povolaniami, kde môžeme veľa urobiť pre dobro každého a pre dobro všetkých. Tak v rozhodovaní pre medicínu, ako aj politiku bol pre mňa veľkým vzorom môj otec a určite do značnej miery ovplyvnil moje životné smerovania.

  • Ktorá práca vám prináša/la viac radosti a ktorá stresu?

 Tým, že je to o ľuďoch a s ľuďmi, je tam i tam aj radosť, aj stres a myslím, že jedno druhé nevylučuje. Ak je cieľom spoločné dobro, cesta k nemu určite nie je jednoduchá. O to väčšia je radosť, ak sa dobrá vec podarí.

  • Čo ste si sama pre seba predsavzali, že prinesiete do európskej politiky? A dá sa to vôbec? Sú v Bruseli pre vaše nápady otvorení?

   Som človek dohovoru, konsenzu, ako sa moderne hovorí, a s tým som išla aj do európskej politiky. Nepáči sa mi, ak sú jednotlivé dokumenty skôr výsledkom obchodu ako hľadania spoločného textu, na ktorom sa ešte môžeme zhodnúť. Nie je to ľahké a človek musí mať presne určené mantinely, za ktoré už nemôže ísť, ktoré sú už v rozpore s jeho svedomím, formovaným svedomím. V Bruseli je to niekedy ťažšie, niekedy ľahšie, ale vždy sa o to pokúsim. Bez spojencov, ktorých treba aktívne vyhľadávať, to však nejde. 

  • Angažujete sa v prospech žien, čo je aj logické tým, že ste žena, cítite ako žena. Keby ste mohli pomenovať najčastejšie otázky – témy páliace Európu z oblasti života žien.

  Aj v tejto oblasti sa snažím hľadať témy, ktoré zaujímajú a ťažia veľkú väčšinu žien, nezávisle od ich ideologického a straníckeho presvedčenia. Témy, ktoré zjednotia, aspoň pokiaľ sa dá, aj moje kolegyne vo výbore. Preto sa venujeme témam, ako sú chudoba, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, imigrácia, kriminalita mladistvých, ženy na postoch v politike, ekonomike, obchode, vo vede, ženy v oblastiach vojnových konfliktov, zaobchádzanie so ženami na trhu práce, pri odmeňovaní, rómske ženy a mnohé ďalšie.

  • Častou otázkou, preberanou v mysliach žien, je, čo vlastne má, môže, smie žena robiť, čo dokáže ovplyvniť a ako spojiť materstvo so službou navonok?

 Áno, zosúladenie rodinného a pracovného života je akoby už zaklínadlom v EÚ. Veľa pozornosti sa venuje tomu, ako uľahčiť ženám situáciu, aby sa mohli venovať aj domácnosti, aj profesionálnej kariére. Návrhy riešení sú rôzne. Od aktívnejšieho zapojenia otcov do starostlivosti o rodinu cez zriaďovanie predškolských zariadení a rôzne typy práce. Mne vadí, že materstvo sa prezentuje ako obmedzovanie ženy v jej rozvoji a samostatnosti, a nemôžem s tým súhlasiť. Ako keby materstvo nebolo tiež kariéra a žena sa pre ňu nemohla slobodne rozhodnúť. Podľa môjho názoru ženy, ktoré sa slobodne rozhodnú pre starostlivosť o rodinu, či už o deti, alebo starších príbuzných, sú v spoločnosti diskriminované. Keďže hodnota ich práce je pre spoločnosť obrovská, spoločnosť by to mala aj patrične oceniť.

  • Ako sa díva váš manžel na vaše verejné aktivity a odsťahovanie sa „von“?

  Určite mu to nie je jedno. Len ten, kto zažíva takúto životnú situáciu, vidí, ako rodina trpí. Pred kandidatúrou do EP mi povedal – buď ja, alebo politika – ale nakoniec moju politickú angažovanosť akceptoval a veľmi mi pomáha.

  • Čo najradšej robíte vo voľnom čase, aký druh relaxu si dokážete skutočne vychutnať?

 Keďže som veľmi málo doma, vychutnávam si spoločnosť svojich blízkych. Aj keď je to možno ťažšie pochopiteľné, oddýchnem si s vnúčatami a pri domácich prácach.

  • Poznáte Slovensko, naše žienky, ako nás vnímate – čo sú naše rezervy a čo silné stránky a ako oboje použiť v prospech spoločnosti?

 Poznám naše ženy a často sa s nimi stretávam. Poznám život aj tých, čo ho venujú svojej rodine, ale aj tých, ktoré sa už venujú podnikaniu alebo inej profesii, politike a práci v mnohých neziskových organizáciách. Kapitál slovenských žien je obrovský. Na jednej strane ich treba povzbudiť, aby dokázali „predať“ to, čo vedia. Veľké rezervy má naša spoločnosť v tom, aby sme ženy, a to hlavne muži, aj počúvali. Spoločnosť, ktorá neakceptuje a nerešpektuje aj ženský pohľad na dianie, na každodenný život, nemôže byť spoločnosťou pokoja a vzájomnej úcty.

  • Vhupli sme do EÚ, otvorili sme sa všelijakému pôsobeniu zvonku. Predpokladám, že vy oveľa viac než my tu vidíte do rozporov a hrozieb. Ako tomu čeliť, ako zostať sám sebou?

 Tie hrozby na nás vplývajú nielen mimo našich hraníc, ale aj doma. Tak ako som už povedala, človek musí mať vnútorne jasno, musí vedieť, za aké hranice sa už ísť nedá. Často počúvame, že náboženské presvedčenie do politiky nepatrí, že je to súkromná vec. Ak sa stotožníme s týmto názorom, časom dokážeme ospravedlniť akékoľvek naše rozhodnutie alebo hlasovanie. Viera nie je v rozpore s politikou, aj keď to nie je jednoduché. Málo si pripomíname výzvu pápeža Jána Pavla II. o angažovanosti kresťanov vo verejnom živote.

  • Všimla som si vaše blogy na „sme“ i na „aktuálne“. Píšete o politike i rodine. Patrí písanie k vašim záľubám či v ňom vidíte skôr nevyhnutnosť a úžitok?

 Nemôžem povedať, že je to záľuba. Je to skôr vnútorná potreba aj takýmto spôsobom sa podeliť o svoje názory. 

  • Keď si môžete vybrať a máte čas, čo rada čítate?

 Vzhľadom na čas sa len veľmi málo dostanem k veľkým dielam. Sú to skôr kratšie písané formy ako žalmy, časti Nového zákona, články, eseje, rôzne štúdie súvisiace s politikou, rodinou a priznám sa, že si rada prečítam pekné básne.

 

Ďakujeme za rozhovor a prajeme vám vedenie Božie pri zdolávaní každodenných osobných i spoločenských zápasov.

Alena Ješková

Zhovárala sa Alena Ješková
Pre hlbší zaáujem: http://www.anglicansforlife.org/about/georgette.asp