Humor

Flp 4,4 „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: radujte sa!“

Téma nášho septembrového čísla nie je veľmi humorná. Vnútorné uzdravovanie a zdra-vie celkovo však s humorom veľmi súvisia. Humor je veľkou pomocou človeka v celom jeho živote, je skutočným darom. Zmysel pre humor má vraj aj svoje sídlo v mozgu. V roku 1999 publikoval časopis Brain štúdiu psychológov P. Sham-miovej a D. Stussa, ktorá doká-zala, že zmysel pre humor je ukrytý v malej oblasti pravej časti predného mozgu. Osoby, ktorým sa táto časť mozgu po-škodila (napríklad po mozgovej príhode, úraze alebo pri ná-dore), zle chápali vtipy. Zmysel pre humor podľa výskumov pretrváva celý život, vekom sa však znižuje schopnosť poro-zumieť intelektuálne náročnej-ším vtipom. Zmysel pre humor je formovaný najmä prostredím, v ktorom človek vyrastá, a vý-chovou a nezávisí úplne od genetickej výbavy.
Čo je to vlastne humor? V angličtine (a v latinčine to bude podobné) majú tieto štyri slová rovnaký koreň: human (človek),  humus (hlina, pôda), humility (pokora), humour (humor). Encyclopedia Britan-nica definuje humor takto: „Je to vnútorná schopnosť človeka dobrosrdečne uvažovať nad rozpormi života a toto svoje uvažovanie potom vyjadriť re-čou, písmom alebo inou formou umenia.“ Prostredníctvom hu-moru poukazujeme na protire-čenia a nezmyselnosť niekto-rých situácií. Humor prináša odľahčenie situácie, premoste-nie vážnych a ťažkých chvíľ, posilňuje v biede, rozháňa chmáry v duši. Tu hovoríme o skutočnom, konštruktívnom a láskavom (nevinnom) humore, ktorý nežartuje na úkor tých iných a slabších, nesmeje sa škodoradostne na nešťastí či smole iného, neznižuje sa na krčmovú úroveň, neútočí na skutočné hodnoty a posvätno. O humore sa hovorí, že je ko-rením života. Korenie je výbor-ným dochutením jedla, pravda-že, v zdravej miere. Ak sa to preženie, je zle. Poznáme aj takých ľudí, ktorí všetko obra-cajú na žart a istým spôsobom utekajú z reality tým, že ju zo-smiešnia, zrelativizujú, obídu. Tu je už naozaj toho korenia príliš. Nehovoriac o takých, ktorí nachádzajú svoje zdroje pobavenia najmä v biede iných ľudí.
Doterajšie výskumy odhalili viacero pozitívnych účinkov zmyslu pre humor a smiechu pre duševné i fyzické zdravie: Humor zlepšuje celkovú kvalitu života, pomáha človeku vyrov-nať sa dokonca aj s probléma-mi starnutia. Pomáha mozgovej činnosti a tréningu myslenia. Produkt humoru – smiech je výborným prostriedkom zvlá-dania psychického stresu a napätých situácií, vyvoláva zvýšené vylučovanie hormónov šťastia, uvoľňuje svaly a mierni bolesti. U chronicky chorých môže znamenať značné zníže-nie spotreby liekov proti bolesti. Smiechom sa mierni hnev, úz-kosť i depresia, zvyšuje sa se-badôvera a pocit, že je človek schopný ovplyvňovať svoje záležitosti.
Verím tomu. Naozaj, ak si skú-site predstaviť dve reakcie na jednu situáciu neúspechu, kedy prvý človek reaguje nadávkami, šomraním a druhý s úsmevom sa snaží nájsť iné riešenie, môžeme vidieť, že naozaj ten prvý spôsob nás zatvára do čarovného kruhu, z ktorého niet úniku. „Mne sa to vždy stane. Sú to hlupáci.“ Bezvýchodisko-vé uvažovanie. Naopak, uva-žovanie tohto typu: „Budem musieť skúsiť niečo iné. Opý-tam sa známeho, ten tomu ro-zumie.“ prináša nové možnosti.  Humor prináša tvorivé riešenia, pohrávanie sa s myšlienkami riešenia niekedy prináša ab-surdné, nezmyselné nápady, ktoré však môžu odhaliť úplne novú stránku veci. Na tomto princípe je postavený i brain-storming ako metóda pri hľada-ní nových riešení, dizajnov, názvov...
Uvoľňujúci a protistresový úči-nok smiechu pretrváva ešte dlho po tom, čo sme sa prestali smiať. Smiech je preto využí-vaný i v psychoterapii. Nepre-kvapuje ma to. Omnoho radšej pozerám komédie ako drámy či tragédie. Niekedy sám život prináša toľko ťažkého, že navr-šovať to náročnými chvíľami z filmu a trápiť sa, ako dopadne hrdina, by ma ešte viac vyšťavi-lo. Hoci poznám ľudí, ktorí si vyberajú práve tragédie, vojno-vé filmy a správy plné tragic-kých informácií (i troje za se-bou), akoby im ich vlastné trá-penie nestačilo... Milujem kniž-ky, ako sú napr. Mary a ja, Vaj-ce a ja od Betty McDonaldovej, kde autorka s humorom opisuje vlastný život, prácu na slepačej farme a mnohé iné i ťažké ži-votné situácie. V knihe Ema a ja zasa autorka (meno si ne-pamätám), ktorá bola až do svojej dospelosti nevidiaca, opisuje s humorom mnohé ná-ročné situácie zo svojho života. Smeje sa pri spomienkach na to, ako sa ospravedlňovala stĺpu, keď doň narazila. Alebo pri spomienke na to, ako jej nevidiaci otec zahasil cigaretu vo volskom oku. To už je smiech cez slzy, ale prináša tiež potrebné uvoľnenie a po-vznesenie sa nad ťažkosti živo-ta, ktoré nie sú také smrteľne vážne.
Humor oslobodzuje. Niekedy berieme seba samých priveľmi vážne a sme takí zameraní na vlastné trápenia a bolesti, že nedokážeme pozdvihnúť zrak a vidieť to pekné a dobré, čo nám tiež život prináša. Áno, humor je o povznesení sa, o schop-nosti nadhľadu. Žartovať na svoj účet dokázali mnohí svätí, a to i vo veľmi krušných chví-ľach. Napríklad sv. Tomáš Mo-rus si pred svojou popravou odtiahol bradu, aby po nej ne-sekla sekera, pretože „ona sa predsa neprevinila“. Svätý An-ton Paduánsky začal kázať rybám, keď ho v meste nechce-li počúvať. Človek, ktorý nie-lenže si prizná vlastné slabosti, ale dokáže si robiť z nich i žar-ty, je pre svojich blízkych veľ-kým prínosom. Humor je i o pokore. C. S. Lewis vo svojich preslávených Radách skúse-ného diabla hovorí, že démoni musia byť veľmi vážne a iste i pyšné bytosti, ktoré sa nedoká-žu smiať a byť veselí. Naopak, mnoho svätých malo veľký zmysel pre humor a smiech alebo aspoň úsmev ich stále sprevádzal. Krásne príklady žartov na vlastný účet ponúkajú nespočetné vtipy typu: „Stretne sa jezuita, františkán a benedik-tín...“, „V lietadle cestuje Slo-vák, Rus a Američan“, hoci niekedy i tieto sú dosť tvrdé. Tieto žarty poukazujú na špeci-fické rysy niektorej rehole, ná-roda, náboženstva, ktoré riadne preženú.
Humor pomáha i fyzickému zdraviu. Smiech blahodarne uľahčuje prácu srdcového sva-lu, podporuje dýchaciu funkciu pľúc, stimuluje činnosť bruš-ných orgánov, zrýchľuje tok krvného obehu v cievach, pod-poruje prekrvenie mozgu, tlmí bolesť, posilňuje imunitný sys-tém, podporuje trávenie. Zvyšu-je sa vylučovanie žalúdočných štiav. Naše svaly sa sťahujú a uvoľňujú. Ramená sa dvíhajú a telo sa otriasa. Máme z toho príjemný pocit. Smiech tiež znižuje negatívne účinky stre-su, v dôsledku čoho chráni do istej miery i pred srdcovými chorobami a povzbudzuje krvný obeh.
Smiech zlepšuje komunikáciu, pomáha zvládať konflikty, zvy-šuje pocit spokojnosti v práci a napomáha tvorivosť. Tým, že tiež znižuje stres, zvyšuje pro-duktivitu práce a zamedzuje vznik chybných výkonov a úra-zov.
Smiech u detí oslabuje trému, posilňuje ich imunitu, podporuje tvorivosť, zjednodušuje zapa-mätanie, pomáha vytvárať prí-jemnú atmosféru v triede a zni-žuje tým i riziko agresie. S hu-morom sa stretávame i v Biblii. Ako uvádza Milan Bubák, dô-vodom pre Pánov humor je hlúposť, rozpor v ľuďoch, ktorí sa vážne snažia urobiť sa väč-šími, než v skutočnosti sú. Odmietajú uznať, že ich život úplne závisí od Boha. K tomu, aby sa mohli postaviť proti svo-jej pýche, potrebujú istú dávku zdravého sebapoznania. Ďalej je tu Žalm 37: „Hriešnik snuje nástrahy spravodlivému a škrí-pe proti nemu zubami. Ale Pán sa mu smeje, lebo už vidí, ako sa blíži jeho deň.“ (12-13). Aká veľkolepá hlúposť a nelogika, na ktorej sa dá zabávať! Pý-chou sa snažíme robiť bohom. Existuje niečo smiešnejšie?
Príklad Ježiša, ale i svätého Pavla a iných svätcov nás na-báda stať sa „bláznami pre tento svet“. Ak budeme skutoč-ne žiť ako kresťania, musíme rátať s tým, že sa často stane-me zdrojom humoru a budeme na smiech tým ostatným. Veď len uvážte: máme milovať svo-jich nepriateľov! Kto to pochopí, ak nemá v sebe Ducha? Nie je to vtipné, akých apoštolov si Ježiš vybral?
Náš dôvod na smiech a radosť je naozaj nad všetko chápanie. Ježiš svojim apoštolom, ktorí sa vrátili z prvých ciest ohlaso-vania dobrej zvesti natešení veľkou mocou, ktorá sprevá-dzala ich ohlasovanie, hovorí: Lk 10,20 „... neradujte sa z to-ho, že sa vám poddávajú du-chovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“ Dôvod na smiech a skutočnú radosť možno nenachádzame vždy okolo seba v aktuálnom prežívaní, ale iba ak pozdvih-neme zrak do výšin, ktoré nevi-díme, no očami nádeje a viery tušíme.

Lucia Drábiková
Zdroje: Bubák, M. Cyklus úvah o láske: sekcia Dary lásky; 18. Nevinný žart (humor); UPC, Bratislava; Pondelok, 19. 3. 2007. Franzini, L. R. (2002): Kids who laugh; ukážka z knihy.