Alena Ješková - lektorka cudzích jazykov

Založiť časopis pre ženy nebol môj nápad. Oslovili ma traja ľudia, nezávisle od seba. Nuž som nad tým niekoľko týždňov premýšľala, spýtala sa Boha a začala so 6-stranovým plátkom, ktorý nám potvrdil živý záujem žien z blízkeho okolia. Potom som oslovila zopár kamarátok z bratislavských spoločenstiev, či by si v tejto službe vedeli predstaviť seba. Skúsili to a zostali pri diele dlhý čas. A pribudli ďalšie. Ja vediem redakčný tím, s ktorým sa učím pisateľskému a prekladateľskému remeslu, pripravujem naše mesačné stretnutia, píšem, čítam články, korigujem, upravujem, komunikujem s čitateľmi, kedysi som aj hľadala sponzorov a reklamné možnosti, pomáhala pri distribúcii, fakturácii a mnoho ďalšieho. Ale dnes už mám okolo seba dosť šikovných, spoľahlivých pomocníčok.  

Som vydatá za vysokého, veselého muža športového typu, ktorý ma uviedol do sveta športu. Máme dvoch chutných adoptovaných synčekov. Milujem more, divadelné muzikály, tanec, knihy, jablká, jogurty a rada debatujem s kamarátkami. Profesionálne sa venujem vyučovaniu nemčiny a slovenčiny pre cudzincov. Hlavnou prácou je však moja dĺĺĺhááá rodičovská. Nuž najčastejšie  „vyučujem“ hodnotám ako pravdovravnosť, ospravedlnenie, odpustenie, milosrdenstvo.

Jana Májeková - botanička

S Alenkou som sa zoznámila „náhodou“ na jednom kurze; píšem náhodou v úvodzovkách, lebo na náhodu neverím, myslím, že v tom bolo Božie riadenie. Dozvedela som sa, že robí v časopise pre ženy a ponúkla mi, či by som si vedela predstaviť spoluprácu s nimi. Pod pojmom ženský časopis sa mi v mysli vybavil nejaký bulvár, ale keď som zistila, že ide o kresťanské médium, nadchlo ma to. Miriam sa mi zapáčila (dovtedy som o nej nepočula), a keďže ma celkom baví písanie a niekde hlboko vo mne bola aj skrytá túžba robiť v časopise, s radosťou som sa na tento projekt podujala.
   Vyštudovala som botaniku a aj naďalej sa jej venujem. Baví ma túlať sa po prírode, objavovať nové veci. Vo voľnom čase si rada prečítam dobrú knižku, idem na turistiku do hôr, pomôžem niečo v záhradke... Som slobodná a rokov mám tak akurát :-). Som povaha, ktorá radšej počúva alebo píše ako rozpráva, možno aj preto som v Miriam. Tak snáď to bude na úžitok...

Eva Nipčová - zdravotná sestra

Do redacie časopisu Miriam som sa dostala cez moju dlhoročnú priateľku Marcelku, ktorá ma pozvala na stretnutie s tímom žien, ktoré majú nadšenie, víziu a dary slúžiť prostredníctvom ženského kresťanského časopisu slovenským ženám. Prijali ma medzi seba a ja mám tú česť pracovať pre Božie kráľovstvo s úžasnými priateľkami s otvoreným srdcom.

   Rada sa prechádzam v prírode, v ktorej vnímam Stvoriteľa a pokoj. Rada čítam a píšem, teda keď je čas, lebo ma permanentne zamestnávajú naše tri ratolesti. Žijem jedenásť rokov v manželsve s mužom, ktorého si nesmierne vážim a milujem, s ktorým sme dve polovice jednej duše.

   Moje povolanie? Som mamina troch detičiek a som zdravotná sestra. Obe tieto povolania sú náročné, obe ma napĺňajú a obe žijem rada.
   Verím v silu modlitby a som presvedčená, že žiadny materiálny nedostatok, fyzická slabosť, bolesť a ani osobnostná neschopnosť mi nemôžu zabrániť konať dobro. A dobro sa šíri ako kruhy na vode. Pozývam vás každý deň vhodiť kamienok a urobiť okolo seba kruh.

Zdenka Šujanová - učiteľka

Do časopisu Miriam – už vyprofilovaného, etablovaného, plnofarebného – som naskočila ako do rozbehnutého vlaku; veziem sa teda a je mi krásne...
   Písanie je pre mňa prostriedok pre hľadanie, (občasné) nachádzanie a utrieďovanie si vlastných myšlienok. Mám radosť, že prostredníctvom Miriam nekráčam po tejto ceste sama, ale s veľkým spoločenstvom rovnako hľadajúcich a nachádzajúcich žien.
   Som vydatá za manžela – záchrancu. Keď sa potápam, vyťahuje ma na hladinu, a keď príliš lietam, stiahne ma na pevnú zem. Máme dve deti, ktoré spoznávajú svet a my sa tak naňho môžeme dívať aj ich očami.

Helena Sochnová - marketingový manažér, lektorka

Keď som sa rozhodovala, čo pôjdem študovať, chcela som ísť na žurnalistiku. Pragmaticky som sa však rozhodla pre marketing a obchod, kde boli súčasťou štúdia aj dva jazyky. V tejto oblasti som aj pôsobila niekoľko rokov, ale cítila som, že to nie je „to pravé orechové“. Pán mi ale splnil moju túžbu – najprv počas materskej – som začala prispievať do Katolíckych novín a na portál postoy.sk. Bol to pre mňa aj čas skúmania, kto som a kam chcem ďalej kráčať. Túžila som byť súčasťou malého tímu a vytvárať niečo dobré, čo má zmysel. Rada fotím a tvorím, som v prírode a jazdím na koni. Vo farnosti som začala pripravovať biblické besiedky pre deti a neskôr aj viesť krúžok náboženstva. Len nedávno (september 2015) ma Pán priviedol do MIRIAM. Do jeho úžasného diela, ku ženám, s ktorými cítim spriaznenosť. Toto všetko sa mi darí aj vďaka môjmu manželovi, ktorý mi pomáha sprevádzať naše dve skvelé dievčatá. Tak sa nechávam viesť a teším sa na ďalšie dobrodružstvá, ktoré má Pán pre mňa pripravené.