PREDSTAVUJEME SA VÁM

ALENKA
Kedysi mi kamaráti vraveli, že chodím s batôžkom nešťastia na chrbte. Dlho som hľadala, čo Boh odo mňa chce, aká mám byť, a snívala o mužovi. Dnes muža mám, viem, že sa nepotrebujem porovnávať s inými, lebo som o. k., prežívam viac vnútorného pokoja a snáď robím to, k čomu ma pozval – komunikovať zážitky a skúsenosti ženám, s ktorými sa nemôžem inak spojiť, len cez časopis. Pri pohľade dozadu žasnem a ďakujem, že som mohla zanechať neustále sebaobviňovanie, citovú rozorvanosť, i za to, že viem relaxovať, vychutnávať si kávu s priateľkami, bicykel, vodu, posilku, smiať sa na sebe a že vo mne vytvoril pozitívny vzťah k tomu, čo som nemala rada: beh, dážď, zimu, mlčanie. Učí ma, že nepotrebujem mať nad všetkým kontrolu. Občas mi chýba kompletné zdravie (stále ma niečo bolí), nerozumiem tichu nezodpovedaných modlitieb, nanovo sa dožadujem vidieť Boha viac a počuť ho jasnejšie. Túžim po dokonalosti sveta a seba. No môj synček spontánne odhaľuje moju nedokonalosť v správaní, limity a slabosti, takže smerujem skôr k tomu, že si prestávam o sebe namýšľať. Paradoxom je, že sa smiem cítiť a vidieť ako dieťa, priateľka i kolegyňa Stvoriteľa, lebo ma chce a dokonale miluje.

ANDIE
Dúfam, že postupne smerujem k tej Andie, ktorú tu Boh „naplánoval“. Som vďačná za každé povzbudenie od priateľov, uzdravenie a oslobodenie od falošných predstáv o Ňom či o sebe. Občas život dosť bolí, keď práve prechádzam nejakým sklamaním, odmietnutím či inou bolesťou. Učím sa nereptať ale dôverovať, že keď milujem Boha, všetko mi poslúži na dobré. Mám rada ľudí. Teší ma, keď im môžem byť blízko a pomáhať im, hlavne duchovne. Je pre mňa obohacujúce stretnúť človeka, ktorý sa nebojí ísť do hĺbky, hľadá pravdu a aj ju nasleduje (to by som rada vždy aj ja). Vie ma potešiť drobnosť, ale aj „veľké veci“. Túžim po zdravej rodine. Milujem prírodu, cestovanie, pohyb, tanec. Je mi smutno, keď vidím ľudí, ktorí Boha odmietajú alebo z Neho majú strach – lebo im o ňom nikto nepovedal, alebo aj povedal, lenže pokrivene. Najhoršie je, keď ja alebo iní „naletíme“ a chceme presadzovať svoje vlastné zámery a spravodlivosť, namiesto tých Božích. To prináša veľa bolesti a rán. Aj také môže byť ovocie slobody, ktorú nám Boh dal. Žasnem nad Jeho odvahou a láskou v tomto. Tak to len akceptujem a snažím sa nesúdiť nič predčasne. Len On vidí do našich sŕdc a pozná úplnú pravdu o každom z nás.

JANKA
Mám rada rozprávky, pretože v nich víťazí dobro nad zlom, čo sa v skutočnom svete nie vždy deje. A z toho som niekedy smutná. Momentálne sa cítim ako Alenka v ríši divov, keď vidím, čo sa okolo deje, a nerozumiem tomu. Ale aj ako Maruška a 12 mesiačikov, pretože mám okolo seba ľudí, ktorí ma nenechajú v štichu. A hlavne Boha, čo má nenechá v kaši, podobne ako Aslan, ktorý v Narnii pomáhal deťom v ťažkých bojoch. Snažím sa nebyť pyšnou princeznou ani Pinocchiom, ale pozerať sa na svet očami Malého princa. Zatiaľ síce neprišiel žiaden princ, ktorý by zobudil Šípkovú Ruženku, zato si rada polietam po svete s Bobom a Bobekom v ich čarovnom klobúku. Takže vstávať a žiť! Ale prečo? Pretože život je krásny!

LUCIA
Túžim aj prostredníctvom Miriam sa s Vami podeliť o to, aký úžasný je náš Pán, ako jedinečne nás stvoril a ako nás miluje každú takú, aké sme. Tiež o tom, ako sa lepšie spoznávať, porozumieť tým druhým prostredníctvom poznatkov psychológie, ale i cez skúsenosti nás a našich prispievateliek... Za seba môžem povedať, že až spoznanie živého vzťahu s Bohom mi umožnilo prijať seba, odpustiť sebe i iným, spoznať svoje silné stránky a zmieriť sa so slabosťami. Nerezignovať, ale kráčať i do kopca. Som netrpezlivá, vzdorovitá a neposlušná a napriek tomu má Boh stále so mnou trpezlivosť. Niekedy som celá v oblakoch a svet je gombička, inokedy ledva vládzem vstať. Bývam silná ako kôň a na druhý deň alebo o pár hodín som krehká a hneď sa rozsypem. Nápadov mám stále veľké množstvo, len musím rozlišovať, čo, kedy a ako (a či vôbec). Viem na seba naložiť riadny náklad a Boh i moji blízki ma nezriedka musia zastavovať. Ešteže ich mám! Často zabúdam oddychovať... Manželstvo a deti mi poprehadzovali priority tým správnym smerom a dávajú mi pravdivejší obraz o vlastných silách a možnostiach, ktorý ma nie vždy poteší. Jedným z mojich obľúbených citátov je: „Pracuj tak, akoby všetko záviselo iba od Teba, a modli sa tak, akoby všetko záviselo iba od Boha.“

MONIKA
Vekom sa môj pohľad na seba aj môj spôsob života dosť zmenil. Veľmi dôležité sú pre mňa vzťahy s ľuďmi, hoci pre vyváženosť sa občas potrebujem utiahnuť do ticha a samoty a znovu nadobudnúť vnútornú rovnováhu. Deje sa tak vďaka spojeniu s Bohom. Leží mi na srdci pomoc ľuďom, aby dokázali žiť svoj život plnšie a šťastnejšie. O to sa snažím prácou v nemocnici pri deťoch a s dospelými klientmi počas hodín poradenstva. Čoraz viac si vážim svoju rodinu, ostatných blízkych ľudí, spoločenstvo a komunitu. Vychutnávam si chvíle v prírode, rada sa starám o kvety a krásu naokolo vlastnou výrobou drobností, fotením, aranžovaním... Občas ma zvábi divadlo alebo koncert. Milujem pohodu pri sviečke, čaji a dobrej knihe. No najdôležitejšie sú pre mňa stretnutia s ľuďmi, rozhovory a modlitba v spoločenstve.

JURAJ
Miriam beriem ako dobrú vec, kde mám možnosť prispieť tým, čo ma baví a čo robím rád. Je to priestor, kde sa môžem a viem realizovať. Niečo zo seba dať a čosi tým a  o sebe povedať. Jasné, je to trochu ťažšie čitateľné, pretože moje nápady, predstavy, môj rukopis nie je v texte, ktorý si môžete prečítať, ale v narábaní s ním. Spolu s obrazmi. S ich vzájomnými vzťahmi na čistom bielom mieste. Je to proces. Dozrieva vo mne a má tiež svo-je pravidlá a medze. Ako asi všetko. V živote každého sú vzťahy jednou z najdôležitejších oblastí. Hlavne ten k sebe samému. Odvážil som sa raz pozvať Pána do svojho života a povedať mu áno a teraz neviem prestať. Neostal mlčať. V ňom poznávam tak naozaj svoju hodnotu a to, kto som. Tiež je to proces. Ale tú skúsenosť mi nik a nič nezoberie. Je to vzrušujúce.

MARCELA
Je to už akosi v našej podstate, že na všetko, čo robíme alebo čo sa deje okolo nás, potrebujeme mať či nájsť nejaký dôvod. Prečo som taká, aká som, žijem práve tu, mám práve túto rodinu či priateľov... náhoda alebo treba za tým hľadať nejaký skrytý význam? Prečo je svet taký rôznorodý a Boh v ňom niekedy príliš ukry-tý?
Som jednoducho stále plná otázok. Časom však vďaka Bohu na niektoré z nich nachádzam odpovede. A to vďaka Bohu myslím doslova. Lebo skutočne neviem, komu inému by som mohla ďakovať za všetko, čo mám, či viem. Za rodinu, deti, zdravie, prácu či kopu iných radostí, akými sú bicyklovanie, túlanie sa prírodou či neskutočne vzácne rozhovory s priateľmi. Ale učím sa ďakovať alebo aspoň prijímať aj tie negatívne stránky života, bolesť, sklamanie, smútok. Prijímať s dôverou (nie však rezignovane) také veci v živote, ktoré sa vyvíjajú inak, ako by som si ja predstavovala. Lebo verím, že môj osud a osudy všetkých ľudí sú v dobrých rukách...


PRAJEME VÁM (I SEBE)...

aby ste na Vianoce našli seba, svojich blízkych a aby ste i vzdialených dokázali pozvať k sebe bližšie a mohli sa stať súčasťou vašej rodiny. Veľkej ľudskej rodiny, do ktorej Boh prijal aj vás, kde sa ľudia poznajú a napriek tomu majú radi, kde majú záujem čítať si priania z očí a aspoň niektoré napĺňať. Len tak, pre radosť a šťastie niekoho iného.

Vaša redakcia Miriam