Správcovstvo

    Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“ A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“ Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm!“
Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, (dávam) všetku zelenú trávu. A stalo sa tak.
A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň šiesty. (Genezis 1, 29-31)

    Boh stvoril človeka na svoj obraz a zveril mu všetky zvieratá, ryby, vtáctvo, rastlinstvo. Dá sa povedať, že Boh urobil človeka akýmsi správcom zeme. Čo to znamená, byť správcom? Znamená to dozerať na niečo, dávať pozor, chrániť to, mať za to zodpovednosť. Byť akýmsi zástupcom Toho, ktorý to všetko vlastní. Takže sme v podstate výkonnými riaditeľmi – povedané dnešnou terminológiou. Čo to znamená a ako nám to ide? Tu môžeme opäť nájsť odpoveď v Novom zákone:
    Pán povedal: „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má. Ale keby si ten sluha v srdci povedal: ,Môj pán voľajako nejde,‘ a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými. Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.“ (Lukáš 12, 42-48).
    Ježiš hovorí o správcovi a hneď zas o sluhovi. Správca je v podstate podriadeným, čiže slúži pánovi – vlastníkovi domu. Správca má povinnosť chrániť a zodpovedne sa starať o pánov domu počas jeho neprítomnosti. Podľa svojej práce bude i hodnotený. Ako chápať konanie nezodpovedného správcu v podobenstve? Je to podobné, ako keď my plytváme tým, čo nám bolo zverené, a nevážime si to. Napríklad jedlo, vodu, životné prostredie, vzduch, ale i našich blízkych, naše telá. Sme zlými správcami. Vážime si to, čo sme dostali k dispozícii? Ako k tomu pristupujeme? Vážime si našich blízkych? Ako sa správame k susedom? K svojmu okoliu? K trávniku na sídlisku? Koľko vody zbytočne púšťame? Staráme sa o svoje zdravie, chránime si ho? Vážime si samých seba?
     V nedávnej minulosti rozvírili mediálny svet správy o novom zozname smrteľných hriechov. V skutočnosti ide o vymenovanie pre súčasnosť typických aktivít, ktoré svojou povahou negatívne zasahujú nielen jednotlivca, ale i celú spoločnosť. Patria sem: 1) obchod s drogami, ich distribúcia a užívanie; 2) znečisťovanie životného prostredia; 3) genetická modifikácia; 4) vedecké experimentovanie na ľuďoch v rozpore s etikou; 5) nenásytnosť po peniazoch a život v nadmernom bohatstve; 6) správanie vedúce k sociálnej nespravodlivosti; 7) zapríčiňovanie chudoby.
    Tieto hriechy sú prejavom zlého správcovstva a toho, ako nemáme tomuto svetu vládnuť. Pretože náš vzťah k druhému človeka, ku krajine a k prostrediu, v ktorom žijeme, veľa prezrádza o našom vzťahu k Tomu, Kto to všetko stvoril a Komu to v skutočnosti patrí. Sme „iba“ správcovia. Je to však veľkým prejavom lásky a dôvery Boha k nám, že nám všetko zveril.

Lucia Drábiková