Ako na to?

Po prečítaní predchádzajúcich článkov si možno hovoríte, dobre, mali by sme meniť svet, ale ako? V ankete sme sa zhodli v tom, že my ženy sme skutočne zamerané hlavne na vzťahy, na pomoc svojim najbližším, rodine a priateľom. To je úplne prirodzené a skutočne je to naša prvoradá úloha. Veď sme boli stvorené ako „pomoc“. Ale možno sa tu naše možnosti a schopnosti nekončia, poďme aj ďalej. Keď sa pozrieme na svoje širšie okolie, vidíme tú všetku núdzu a zlo, ktoré sa šíri v rôznych podobách, možno aj vidíme potreby, ale vzápätí si povieme, že už je neskoro, že je to zbytočné... Čo už ja len zmôžem? To je do určitej miery pravda, celý svet nespasíme. Ale to, našťastie, ani nie je našou úlohou. Svet už Spasiteľa má, ten už dokonal všetko a boj vyhral. To je realita. Ale vzdávať sa bez boja, to nie je reč hodná „maličkého stáda“, ktorému Boh Otec dal kráľovstvo. (Lk12, 32)

Kde je teda naše miesto? Čo to znamená byť soľou zeme a svetlom sveta v širšom kontexte?

Je to jednoduché, stačí naplno byť tým, kým sme, tam, kde sme, kde nás Boh poslal. Pozrime sa bližšie na naše túžby, talenty a dary a rozvíjajme ich. Veď každá ich máme neúrekom. Aký veľký bude náš „záber“ a „dosah“, to nie je podstatné, v Božích očiach sme všetky rovnako vzácne.

Keď Boh stvoril človeka, na svoj obraz a podobu, ako muža a ženu (Gn 1:27), požehnal ich a povedal im, aby sa množili a podmanili si zem. A dal mu do vlastníctva všetko stvorenstvo. Adam mal dokonca privilégium všetko pomenovať.

Ale úplne prvým darom pre človeka bolo priateľstvo Boha, jeho prítomnosť. Tiež túži, aby pre nás na prvom mieste bol práve tento vzťah. Aby sme naplno patrili Kráľovi, jemu sa vydali, aby sme hľadali najprv jeho kráľovstvo a žili jeho spravodlivosť a všetko ostatné nám bude pridané. (Mt 6,33)

Často si myslíme, že MUSÍM slúžiť Bohu. Ale to nie je pravda. My nie sme Jeho sluhovia, sme Jeho deti. My máme Boha milovať, budovať si s Ním vzťah, tešiť sa z Neho. A slúžiť máme v láske bratom a sestrám.

Boh rešpektuje našu slobodnú vôľu. Nie je to o tom, čo MUSÍM, ale o tom, čo by som mohla a dokázala, keď sa tak rozhodnem. On nechce od nás nič, čo by bolo nad naše sily. Určite nás nebude tlačiť do vecí, na ktoré nemáme, ktoré nám nie sú blízke. Jemu nezáleží na našich výkonoch, ale na NÁS. Zoberme si ponaučenie z rozprávok. Ak nejaký rozprávkový hrdina prišiel do krajiny, v ktorej ľudia boli zničení, nemohli spievať, boli utláčaní a prenasledovaní, hneď vedel, že s kráľom niečo nie je v poriadku. Ale keď prišiel do krajiny, kde bola radosť, prosperita, ľudia spokojní, vedel, že ich kráľ je dobrý. Sila, moc a dobrota kráľa sa ľahko dala spoznať podľa jeho ľudí. Aký je náš Kráľ? Aby sme Ho dobre „reprezentovali“, určite nie je v jeho záujme stresovať a vyčerpávať nás. J.Naopak, chce, aby sme odrážali Jeho slávu, rozširovali Jeho kráľovstvo tu na zemi. To je privilégium, nie „povinnosť“ pod hrozbou trestu. Strašiaka si z toho často robíme my sami.

Veľmi sa mi páči citát: „Neklaď si otázku, čo potrebuje svet. Opýtaj sa seba, čo ťa oživuje, a choď to robiť, pretože svet potrebuje ľudí, ktorí ožili.“ (Gil Bailie, z knihy Divoký v srdci, John Eldredge) My nemusíme teda silou-mocou plátať všetky potreby sveta, ale robiť to, kam nás volá naše srdce, túžba srdca, ktorú tam vložil Boh. To je to naše miesto.

Keď toto budeme žiť, Boh môže skrze nás konať. Veď „Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“ (Mt 13:33) Ani si neuvedomíme ako. Budeme proste len žiť naplno to, čo máme, a On sa postará o zvyšok.

Božia milosť stavia na prirodzenosti. On ťa stvoril, vie, čo je v tebe. Ver Mu.

Si manželkou a matkou? Nádherné, buď ňou naplno, dávaj lásku, buď pomocou a oporou manželovi, s radosťou vychovávaj svoje deti. Popri tom ťa teší stretávať sa s kamarátkami pri športe či len tak pri kávičke? Dopraj si to. Čo všetko môže Boh meniť a ovplyvniť už len skrze slová povzbudenia, ktoré prijmeš či sprostredkuješ.

Veľmi ma oslovila aktivita, do ktorej sa pustila jedna kamarátka. Je doma na materskej dovolenke s dvoma deťmi, ktorým sa s láskou venuje. Keďže sa im vždy snažila aj sprostredkovať vieru formou rôznych aktivít, napadlo jej organizovať malé besiedky pre deti u nich doma. Oslovila ďalšie mamičky z okolia a už to funguje... stretávajú sa. Možno máš podobný nápad? Vykroč.

Baví ťa svoja práca, si skutočne dobrou ekonómkou či účtovníčkou a napĺňa ťa to? Super, len v tom pokračuj. Boh potrebuje ľudí, ktorí sú skutočne dobrými správcami prostriedkov. A navyše, aj spolupracovníci skrze tvoj príklad možno spoznajú Boha.

Si tvorivá, rada maľuješ, či píšeš? Boh sa z toho teší. Pokračuj, oslavuj ho svojou tvorivosťou. A napíš niečo aj nám, radi to uverejníme.

Je ti blízka problematika školstva? Záleží ti na mladých, na tom, čo dostávajú (či nedostávajú) v škole? Buď svetlom tam. Ak ťa tam srdce volá, Boh ti dá aj silu popasovať sa s neľahkou úlohou učiteľa v dnešnej dobe. Je to veľmi prospešná práca.

Máš chuť pustiť sa do podnikania? Otvoriť si obchod, cukráreň, kvetinárstvo či malú firmu? Smelo do toho. Poraď sa, hľadaj možnosti. Už len to, že budeš vychádzať so svojimi zamestnancami podľa Božích štandardov, je veľkým prínosom.

Láka ťa svet politiky? Chceš sa viac angažovať? Maj odvahu! Svet potrebuje aj kresťanské političky. Nenechaj sa odradiť, nejdeš do toho predsa sama. Ak zostaneš pri Bohu, nemusíš sa ničoho báť, aj keď ľahké to možno nebude.

Máš silné sociálne cítenie a rada by si sa viac angažovala v tejto oblasti? Možností je veľa. Neudup  svoju túžbu a dary.

Všetko sa dá, len treba začať. Postupne. Hľadaním vo svojom srdci a tiež záujmom o svet okolo, o spoločnosť a možnosti, ktoré ponúka. Jedno čínske príslovie hovorí, že aj cesta dlhá 1 000 míľ sa začína jedným krokom.

Malým svedectvom, že to ide, je aj časopis, ktorý držíte v rukách. Aj on sa začal túžbou – túžbou  srdca viacerých z nás zdieľať sa s inými ženami, písať o tom, čo prežívame, o budovaní vzťahu s Bohom. Začali sme na 3 stranách A4, podomácky vytlačených. Vďaka Bohu, vám a našej vytrvalosti po 4 rokoch MIRIAM stále žije a má svoje miesto. Popri starostiach a námahe pri zrode každého ďalšieho čísla (venujeme sa jej popri našich civilných povolaniach) je tu radosť z naplnenia túžby našich sŕdc, rozvoja a používania darov, a tiež ovocia, o ktorom nám aj vy píšete.

Boh chce, aby naše svetlo svietilo pred ľuďmi, aby videli naše dobré skutky a oslavovali nášho Otca, ktorý je na nebesiach. (Mt 5, 16) Robme teda všetko na Jeho slávu, nie na svoju vlastnú. „Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali.“ (Ef2 10)

Známy sochár Michelangelo hovoril, že žula už sochu obsahuje, on sa len musí zbaviť toho nadbytočného. Ak už teda túžbu svojho srdca poznáme, prosme Boha, aby nám ukázal ten náš kus žuly a vykročme k nemu s „dlátami“, ktoré máme.

Andie