Miriam č. 17 /december 2008

Predvianočné číslo Miriam nie je len vianočné. Dá sa čítať v každom období roka. Týka sa totiž stále aktuálnej témy, a tou je VPLYV ŽENY NA SPOLOČNOSŤ.

Ako by ste odpovedali vy, milé poslucháčky a diváčky na otázku, či dokážete ovplyvňovať svoj okolitý svet? Zopár vyjadrení svojich súčasníčok nájdete na stranách 4 a5.

K čomu ma volá moje srdce? K čomu ma pozýva náš Boh? Nechajte sa inšpirovať a povzbudiť sériou článkov o hľadaní svojej cesty a smelom vykročení. ( strany 6 - 16)

Ak si i vy myslíte, že veľké veci sa začínajú malými krokmi, potom sa iste dokážete zapojiť do podobného charitatívneho diela ako autorka rovnomenného príbehu – Denisa, ktorá nám poslala svoje rozprávanie o nákupe darčekov pre chudobnejších. (str.19-21)

V Európskom parlamente máme i my ženy svoju zástupkyňu – zástankyňu pani Annu Záborskú. Položili sme jej pár otázok – pracovných i osobných. (str.22-24) Čítajme Ombudsman pre ženy.

Miriam pokračuje ďalšími dvoma rozhovormi – jeden je o mladej mamičke Anetke, zdieľajúcej svoj život s mužom inej národnosti i cirkevnej denominácie (str.31-35), v ďalšom rozhovore  vám predstavíme módnu návrhárku Majku, ktorej šaty zďaleka nie sú len pre telo. (str.45-47)

Rubrika Kultúra premenovaná na Literárnu kaviareň vás občerství pôvodnou, najnovšou poéziou slovenských začínajúcich poetiek a tiež reportážou z cesty po Švédsku.  (str.38-44)

Ak sa už tešíte na pokračovanie témy o peniazoch, odkiaľ sú a čo s nimi ďalej, čítajte strany 49-50.

A keďže Vianoce sú naozaj predo dvermi a všetci na ne chtiac-nechtiac myslíme, možno vás zaujmú triky na uľahčenie domácich prác – str.54, rýchle recepty koláčikov (str.53), no najmä jednoduché, doma vyrábané ozdoby na stromček z polystyrénu (str.48)

Ticho, zmierenie, prijatie, pokoj, štedrosť ... vám želá redakcia časopisu Miriam, veď prichádza Ježiš.

Uvodnik

Milé naše čitateľky!

Viete o najnovších vyhláseniach vlády, smerovaní našej republiky a o myšlienkových pohyboch Európskej únie?
Všetku vodu zo záplavy informácií iste nezachytíme. Najmä ak máme viac detí, povinnosti spojené so zabezpečovaním živobytia či kopu aktivít. Zvolili sme si predsa svojich zástupcov, ktorí majú reprezentovať naše názory a postoje „hore“. Ale predsa je tu otázka: čo ja a táto spoločnosť? Slovensko a jeho život v ňom. Politika vždy akosi viac zaujímala mužov, možno aj finančné rozpočty. Ale sme tu i my ženy a náš vplyv na svet. Alebo už neveríme, že nejaký máme? Nemusí ísť o svet v zmysle univerza, stačí vesmír mojej rodiny, obce/mesta a pre tie odvážnejšie obzor Slovenska. I seba som sa opýtala, či mi záleží na zákonoch o rodine, na médiách, na systéme práce našich ministerstiev, na sídlisku, kde bývam, na centrách voľného času pre mládež, na učebných plánoch a podobe budúcich škôl, na zdravotnej starostlivosti, na umení... Verím, že každá z nás si nájde svoju srdcovú oblasť. A o srdce ide. Ja a spoločnosť. Cítim sa jej súčasťou? Ide nám ešte vôbec o čosi spoločné? Má slovo spoločnosť svoj slovný základ v slove „spolu“? Máme spolu ovplyvňovať svet alebo sa len izolovať? Čo by sa páčilo Bohu? Verím, že vás oslovia úvahy, príbehy či aktivity malých veľkých žien, nasmerované k ľuďom. Či už ide o mladú intelektuálku – trpezlivú mamu Anetku, otvorenú pre množstvo ľudí a kultúr, alebo o poslankyňu v Európskom parlamente pani Záborskú, alebo o módnu návrhárku Majku, spájajúcu odevy s posolstvami o trvalých hodnotách. Všetky o čosi zápasia a každej ide o niečo podstatné.

Alena