Podchladenie a omrzliny

Prichádza zimné obdobie, ktoré má určite svoje čaro nielen pre naše deti, ale aj pre nás dospelých. Úplne najlepšie by bolo krásne slnečné počasie s jemnými mrázikmi, srieň pod nohami a ligotavá snehová pokrývka. Ale všetci vieme, že zima prináša aj nepríjemné vrtochy počasia, ľadový vietor, víchrice a niekedy aj treskúcu zimu a teplotu hlboko pod bodom mrazu. Práve v tomto období sme častými svedkami rôznych podchladení, menej často omrzlín. Tie sú častejšie v horských oblastiach, u horolezcov, pri extrémnych športoch, keď športovci alebo turisti majú nevhodné oblečenie na horských túrach a mnohokrát podceňujú hory a extrémy počasia. Nedá mi však nespomenúť bezdomovcov, alkoholikov a narkomanov, ktorí často končia  podchladení alebo s omrzlinami v nemocnici, samozrejme keď majú šťastie a niekto ich nájde ležať niekde na ulici a privolá pomoc.


PODCHLADENIE - HYPOTERMIA
     Dlhším pôsobením chladu na organizmus, hlavne v nepriaznivom počasí a  pri nedostatočnom oblečení môže dôjsť k závažnému podchladeniu organizmu. Negatívne sa na vzniku podchladenia podieľa aj telesné vyčerpanie, chronické choroby hlavne u starších ľudí  a alkohol, ktorý zvyšuje stratu tepla a znižuje schopnosť vnímať hroziace nebezpečenstvo. Podchladenie viac hrozí tiež deťom do 3 rokov, pretože ich termoregulácia ešte nie je dostatočne vyvinutá.
     Človek je endotermný organizmus, dokáže teplo tvoriť, regulovať a vydávať do okolia.  Centrum termoregulácie sa nachádza v hypotalame /podlôžko medzimozgu/, čiže telesná teplota je regulovaná centrálne. Jej hodnota v priebehu dňa kolíše. Teplo sa v našom organizme tvorí pri metabolických procesoch v tkanivách a  orgánoch/ hlavne pečeň a intenzívne pracujúce svaly/. Najviac tepla telo stráca vyžarovaním 55-65 %, vedením a sálaním 15% a zvyšok potením a dýchaním. Pri poruche tvorby, regulácie tepla a pri zvýšených stratách tepla nastáva podchladenie organizmu, ktoré najviac postihuje centrálny nervový systém a kardiovaskulárny systém. Má tri stupne:


MIERNA HYPOTERMIA- telesná teplota 32-35°C , prítomná je triaška, modrastočervené sfarbenie prstov rúk a nôh, tváre, zrýchlené dýchanie, strnulý výraz tváre.


STREDNÁ HYPOTERMIA- telesná teplota 29-32°C, strata schopnosti tela teplo tvoriť triaškou, silné bolesti svalov a kĺbov, únava, malátnosť, spomalená činnosť srdca, strata orientácie.


ŤAŽKÁ HYPOTERMIA- telesná teplota pod 29°C, výrazné poruchy dýchania a činnosti srdca spojené s úplnou zástavou, široké zreničky, bezvedomie, ojedinelé zášklby svalstva, kóma, mŕtvolný výraz.


PRVÁ POMOC
     V bežnom živote sa najčastejšie stretneme s miernou hypotermiou. Najdôležitejšie je zabrániť ďalším stratám tepla. Vhodná je ľahká rozcvička, beh, kedy  svaly začnú vytvárať teplo.  Podľa možností premiestnime postihnutého do vykúrenej miestnosti, chaty, auta. Vymeníme premočené, studené  oblečenie za suché a teplé, zabalíme do deky alebo niečoho, čo vyhrieva, prípadne do niekoľkých vrstiev oblečenia. Podávame teplé nápoje bez kofeínu a alkoholu, prísun energie: med, čokoláda, sušené ovocie. Je možné aj trieť najviac postihnuté miesta uterákom, pričom je postihnutý stále v pohybe. Po 30 min. je tiež vhodný vlažný kúpeľ, do ktorého postupne pridávame teplú vodu, ktorá nemá presiahnuť 42°C.
     Stredná a ťažká hypotermia vyžaduje špeciálne opatrenia pri poskytovaní prvej pomoci, preto vždy voláme záchrannú zdravotnú službu. Do príchodu sanitky je dôležité ihneď začať s obnovovaním základných životných funkcií podľa všeobecne  známych zásad: masáž srdca a dýchanie z úst do úst. Postihnutého zabalíme do niekoľkých vrstiev oblečenia a trieme ho. Zabezpečíme čo najrýchlejšie prehriatie organizmu. Najvhodnejší je teplý kúpeľ 30-35°C, kedy ponárame do vody len trup, hlava a končatiny sú mimo kúpeľa. Ak nie je možnosť kúpeľa, nahradíme ho teplými, mokrými zábalmi na trup, ktoré často meníme.  Nikdy nenechávame postihnutého samého do príchodu záchrannej služby ani po nadobudnutí vedomia.


OMRZLINY
     Omrzliny sú lokálne poškodenia kože, napr. na rukách, nohách, ušiach, ktoré spôsobuje jednorazové, intenzívne pôsobenie chladu. Pôsobením chladu dochádza k poškodeniam na stenách ciev, predovšetkým tých, ktoré sú najbližšie ku koži Následne chlad spustí v obehovom systéme obranný mechanizmus – stiahnutie malých ciev, čím sa zásobenie krvou sústredí na životne dôležité orgánov. Tým sa zníži krvné zásobenie odstávajúcich častí tela. V dôsledku lokálneho účinku chladu a zníženia prekrvenia dochádza k nedostatku zásobenia kyslíka danej oblasti (nos, uši, prsty). Tento nedostatok poškodzuje tkanivo, čo môže viesť  k smrti buniek. Delíme ich:
I stupeň – voskovo biela, prípadne aj červená, studená koža bez pocitu citlivosti a bolesti.
II stupeň – sčervenanie, edém, tvorba pľuzgierov, najprv naplnených čírou tekutinou, potom krvavočervené pľuzgiere.
III stupeň – postihnutie hlbokých vrstiev kože, svalov aj šliach, čierna nekrotická koža, zmeny sú nezvratné.

 

PRVÁ POMOC
     Dôležité je zabrániť ďalšiemu pôsobeniu chladu. Vlhké oblečenie vymeníme za suché Ohrievame omrznuté časti tela na vlastnom tele (napr. ruky pod pazuchami). Vhodný je aj prísun tepla z cudzieho tela (napr. chladom poškodenú nohu vložiť do podpažia inej osoby – zohrievať sa navzájom). Omrznuté časti zabalíme do suchých obväzov bez použitia mastí. Postihnutými končatinami aktívne pohybovať, aby sa zvýšila teplota tela vplyvom práce svalov. Vhodné sú aj teplé kúpele s postupným pridávaním ešte teplejšej vody, až kým nezačne pociťovať bolesť. Tiež môžeme podávať teplý čaj. Prípadné pľuzgiere nikdy neprepichujeme pre hroziacu infekciu. Postihnutého dopravíme na ošetrenie do nemocnice, prípadne zavoláme záchrannú službu.
     Je predovšetkým dôležité vyvarovať sa:
Vtieraniu snehu, masírovaniu snehom – vedie k ešte väčším poškodeniam.
Ohrievaniu pomocou dychu – para z úst vedie k ďalším omrzlinám.
Zákaz fajčiť – fajčenie stenčuje krvné cievy, a tým zhoršuje prietok krvi.
Roztápať zmrznuté časti tela nad ohňom, nakoľko sú necitlivé, a tak hrozí zvýšené riziko ťažkých popálenín!


Aby sme predišli podchladeniu alebo omrzlinám, dôležité je v nepriaznivom počasí vhodné niekoľkovrstvové oblečenie, ktoré nie je veľmi tesné. Dobrá nepremokavá a netesná obuv, nepodceňovanie počasia a vlastných síl pri zimných športoch a turistických túrach. Takto vybavený budeme mať zo zimných športov radosť a deň skončíme bez zdravotných následkov.

Bc. Janka Boháčiková (záchranárka)