Výroky detí

Adamkovi od jeho 2 rokov rozprávame rozprávky i biblické príbehy. Každý večer si vypýta jeden príbeh. A občas sa stane, že keď nám ich on chce prerozprávať, pospája viaceré do jedného. Vznikajú takéto výtvory:
Jonáš otvoril papuľu a skočila mu do nej veľryba. Rozpárala mu brucho a vyskákali von kozliatka.
David letel lietadlom do Ameriky a tam robil všetko, hral sa tam. – „A kde je Goliáš?“ pýtam sa ja. – „Ten je ukrižovaný. “
Ježiško bol nakrižovaný, keď si vlk zlomil ruku.
 „Adamko, ospravedlň sa Ježiškovi, že si dnes neposlúchal mamičku,“ navrhol Adamkovi pri večernej modlitbe tata. „A On ti iste odpustí.“ – „Ježiško, odpúšťam ti, že som neposlúchal. Amene.“

Úspechy aj v racionálnej výžive: „Aha, Dorotka, daj si tieto zdravé jabĺčka!“
Dorotka s nadšením v tvári: „Ja si dám tieto zdravé keksíky, dobre?“
    
Dorotka s nafukovacím delfínom: „Flipinkooo, ideme na žralokyyyy!!“
„A čo s nimi budete robiť?“
„Budeme ich zabíjať.“
„Dorotka, tak sa nehraj, to sa mi nepáči.“
„No dobre. Tak im dáme na zadok.“

Dorotka pri večernom umývaní zúbkov: „Tatinko, a ty dokážeš takto otvoriť papuľu?“

„Mami, toto je kuracia šunka?“
„To je morčacia.“
„Morčacia?“ A po chvíli rozmýšľania: „A nebude tá morka smutná?“
„Prečo by mala byť smutná?“ – „Že nemá šunku.“