Spravodlivosť

Koľkokrát si sa dovolávala Bo-žej spravodlivosti? Koľko ráz si sa sťažovala na to, ako to na svete chodí? Možno si dokonca obviňovala Boha za to, že ne-nastolí spravodlivosť, keď vidí, že zlí ľudia nerušene kráčajú životom a prosperujú, kým chudobní a bezbranní musia čeliť bezpráviu a vzdorovať mnohým útrapám a násiliu. Takto často rozmýšľame, pre-tože nerozumieme ako funguje Božie Kráľovstvo v oblasti spravodlivosti, ktorá sa nás všetkých dotýka. Taktiež zle chápeme slobodnú vôľu, ktorú nám Boh dal.
Božím plánom od počiatku bolo rozšíriť jeho nebeské kráľov-stvo na túto Zem prostredníc-tvom svojich detí- nás. Boh poveril človeka, aby naplnil -kolonizoval planétu kultúrou neba. Aby toto poslanie človek mohol aj plniť, Boh mu zveril vykonávanie Jeho vlastnej au-tority na Zemi. Druhým dôleži-tým bodom je skutočnosť, že Ježiš nám zanechal jasné na-riadenia, ktorými sa máme ria-diť pri uplatňovaní tohto nášho mandátu, čo sa týka spravodli-vosti. Povedal nám, že máme milovať svojich nepriateľov, modliť sa za tých, ktorí nás prenasledujú, odpúšťať tým, ktorí sa voči nám previnili. Má-me nastaviť i druhé líce, neod-plácať sa zlým za zlé, nesprá-vať sa k iným tak, ako by sme nechceli, aby pristupovali oni ku nám. Prikázal nám, aby sme sa navzájom milovali tak, ako miloval on nás – aby sme bez akýchkoľvek nárokov a pod-mienok dávali seba, svoje dary a talenty do služby blížnym, aby aj v nich mohlo zažiariť to najlepšie, čo v sebe majú. Ježiš chcel, aby sme neodsudzovali, nezatracovali, zapierali sami seba, aby sme sa vzdali v jeho mene svojho vlastného života a tak si ho mohli zachrániť.
Aká zvláštna reč! Na prvý po-hľad sa nám toto učenie môže zdať nezmyselné, nepraktické. Možno sa nám zdá, že ospevu-je slabosť, že je to pozvánka cítiť sa „svätejšími“, keď dovo-líme iným, aby po nás šliapali a keď sa zriekneme toho, kým sme. Takáto interpretácia je však typická pre ľudí žijúcich „náboženskosť“, nie pre ľudí nebeského kráľovstva. V biblii Ježiš len raz hovorí, že sme dobrí len na „pošliapanie“. Je to vtedy, ak stratíme „chuť“, čiže keď pristúpime na kompromisy a dáme prednosť kultúre sveta pred kultúrou jeho Kráľovstva (Pozri Mt 5,13).
Prečo nás teda Ježiš pozýva správať sa takto na pohľad zvláštne? Čo je to za učenie? Vedie nás k tomu, aby sme sa učili pozerať sa na veci z pohľadu Božieho plánu a uplatňovali Božiu stratégiu pri jeho uskutočňovaní. Môžeme to teda zhrnúť takto: Človek má na Zemi autoritu, ktorá mu bola daná samotným Kráľom neba a zeme. V prípade, že utrpí krivdu a rozhodne sa nastoliť spravodlivosť vlastnými silami – jednoducho tým, že bude od-sudzovať, kritizovať a nenávidieť toho, kto sa voči nemu previnil, použije síce moc, ktorá mu bola daná, ale nevyužije ju so správnym cie-ľom. Neuplatňuje „politiku“ ustanovenú v Božom kráľov-stve, ale rieši veci na základe svojich vlastných očakávaní a predstáv. Takto nastoľuje svoju osobnú spravodlivosť, ktorá nehľadí na spravodlivosť toho, kto mu túto moc poskytol. Boh nás však žiada, aby sme sa do toho nesnažili zasahovať svo-jím spôsobom, ale aby sme len boli kanálmi jeho spravodlivosti, pretože príslušníci Božieho kráľovstva majú byť nástrojmi spravodlivosti Božej, nie presa-dzovať svoju vlastnú.
Naša prirodzenosť nás však vedie k uplatňovanie práva nastoleného človekom alebo práva prirodzeného. Preň je dôležité zabezpečenie vlastné-ho „prežitia“ - aj za cenu od-stránenia akýchkoľvek preká-žok a osôb. Keď sa však roz-hodneme prijať Božie pozvanie, aby sme milovali a odpúšťali našim nepriateľom a dlžníkom, uvoľní sa v nás kanál, ktorým Nebo môže vplývať na chod udalostí na Zemi. Keď tak neu-robíme, tento „kanál“ je upcha-ný našou vlastnou spravodli-vosťou. Problém nespočíva teda v tom, že by On nemohol zasiahnuť. Boh je všemohúci. Je to však o tom, že On sa roz-hodol zveriť vládu nad našou planétou nám, čiže rešpektuje našu slobodnú vôľu, naše roz-hodnutie. Keď ho „vylúčime“, nekoná.
Odpustenie a láska k nepriateľom sú najúčinnejšími spôsobmi, ktorými môže človek na Zemi šíriť právo a spravodli-vosť. Takto umožníme Bohu, aby zasiahol a nastolil svoju spravodlivosť On sám. Boh chce, aby sa hriešnik obrátil a žil, nie aby zomrel. Chce nás oslobodiť spod vplyvu síl tem-na. Chce riadiť konkrétne ži-votné udalosti a uplatňovať pri tom svoj zákon, nariadenia a právo, ktoré sám ustanovil, a chce tak konať na základe pravdy. Ježiš povedal: „Ja som... Pravda.“  Ak sa my dovolávame svojej vlastnej spravodlivosti, Boh sa vzdá svojho práva presadzovať tú Jeho. V dôsledku toho na Zemi vzniká prehnité prostredie, kto-ré je živnou pôdou pre vznik bezprávia, násilia a útrap.
Podľa talianskeho právneho systému je v určitých prípadoch možné zriecť sa toho, aby do sporného prípadu zasahoval sudca a rozhodnúť sa vyriešiť sporný prípad zverením prá-vomoci rozhodnúť a presadiť v danej veci právo súkromné-mu právnemu systému – takýto spôsob sa označuje ako arbit-ráž (na Slovensku je to rozhod-covský súd). V prípade arbitrá-že predsedá arbitrážnemu ko-naniu, v ktorom sa má rozhod-núť o spornom prípade, „štátny“ sudca. Štátny sudca predseda-júci arbitrážnemu konaniu však nemá rozhodovaciu právomoc - je teda zbavený moci zasiahnuť a riadiť daný sporný prípad podľa práva. Takéto súkromné právo je vždy ovocím kompro-misu, ktorý nie je ničím iným, než vedomým rozhodnutím zbaviť štát jeho súdnej právo-moci.
Nikdy nepodľahni kompromisu. Dbaj o to, aby tvoj „kanál vply-vu“ bol priechodný, využi prá-vomoc, ktorú ti Boh dal, na to, aby si bol nástrojom Božej spravodlivosti a nepresadzoval svoju vlastnú - súkromnú. O Ježišovi bolo povedané, že veľké  bude jeho panstvo, že pokoj nebude mať konca v jeho Kráľovstve, ktoré bude upevňo-vané a riadené právom a spravodlivosťou (Iz 9,6). A vieme, že keď sa milosrden-stvo stretne s pravdou, spra-vodlivosť sa pobozká s pokojom (Ž85,11).

Maurizio Tiezzi