Môj otec

Takto sa v priebehu života mení pohľad na nášho otca:

V 4 rokoch:

Môj ocino vie všetko!

 

V 7 rokoch:

Môj ocino vie dosť veľa vecí!

 

V 8 rokoch:

Ani môj ocino nevie všetko!

 

V 12 rokoch:

No jasné, samozrejme, že to otec nevie!

 

V 14 rokoch:

Otec? Beznádejne obmedzený!

 

V 21 rokoch:

Jéjda, ten chlap je staromódny! No ale čo iné sa aj dá očakávať?

 

V 25 rokoch:

V tomto sa snáď trochu vyzná, ale nie celkom.

 

V 30 rokoch:

Hádam by sme sa mali opýtať ocina, čo si o tom myslí.

 

V 35 rokoch:

Predtým, než sa do toho pustíme, popýtajme ocina o radu.

 

V 50 rokoch:

Kladiem si otázku, čo by si tak asi otec o tom myslel.

 

V 60 rokoch:

Môj otec, ten vedel všetko.

 

V 65 rokoch:

Čo by som za to dal, keby som si to mohol predebatiť s otcom!

anonym
www.team-f.at

Puberta je viac než len jeden strašný vek

Ako sa môžu tínedžeri a rodičia aj v ťažkých časoch chápať

Faktom je, že vzťahy medzi rodičmi a tínedžermi sú v mnohých rodinách ťažké a napäté.

 

Toto ovplyvňuje, nie práve pozitívne, aj celkovú rodinnú klímu a robí vychádzanie so sebou navzájom namáhavým. Keď počúvame v médiách rôzne vyjadrenia o „hubatých dcérach“ alebo  „vzbúrených hormónoch“, alebo že „rodičia sú práve v náročnom veku“ ..., musíme pripustiť, že je to určite ťažké.

 

Je však nad slnko jasné, že v tínedžerskom veku nemôžu ísť veci tak isto ako doteraz.

Ale musí to skutočne vyústiť do obtiažnych vzťahov, do mlčania či zaiskriť? Rozhodne nie. Aj keď rôzne trecie plochy, diskusie a výmeny názorov znamenajú výzvu, môžu si rodičia s deťmi celkom slušne rozumieť. Viacerí zažili, že existujú aj dobré časy s kopou spoločného humoru.

 

Veľa rodičov má dojem, že ich tínedžeri nemajú záujem o dobré vzťahy.

Iste, mladí chcú, aby ich brali ako samostatných a nejednali s nimi ako s detičkami. Uvoľňujú sa z úzkeho zovretia rodičmi a túžia po väčšej slobode a širšom priestore. Na význame nadobúdajú partie, gangy, skupinky. Napriek tomuto zostáva v nich aj túžba po pevných väzbách. Aj oni trpia neustálou vojnovou atmosférou a napätím doma. Na naše počudovanie sa tínedžeri na seminároch zameraných na túto tému vyjadrili, že by si želali počuť niečo aj o tom, ako sa dá lepšie vychádzať s rodičmi. Avšak nemajú ešte dostatok zrelosti sami nachádzať cesty von z náročných vzťahových modelov. Tu sa musia rodičia chopiť iniciatívy. Ale i tí stoja zoči-voči problematickým situáciám bezmocní a kladú si otázku: ako máme dospieť k uvoľnenému, nenútenému zaobchádzaniu s našimi tínedžermi?

 

S bezpodmienečnou láskou a prijatím!

Nič nepotrebuje človek vo fáze dospievania viac ako lásku a prijatie od svojich rodičov. Ale to nám nejeden tínedžer sťažuje svojimi telesnými a psychickými zmenami a nie vždy práve diplomatickými snahami o nezávislosť. Tieto zmeny, sprevádzané veľkou neistotou, silnými duševnými kolísaniami a sebaspochybňovaním, i jemu samému dávajú poriadne zabrať. Ale ak sú si istí láskou rodičov, skôr dospejú  k dobrému pocitu vlastnej hodnoty. S ňou sa istejšie potýkajú s výzvami, ktorým čelia. Vedomie, že sú milovaní, je základňou na to, aby bola s nimi vôbec možná komunikácia a rozhovory.

 

Cez dobrý, nasledovania hodný príklad!

Popri snahe o väčšiu nezávislosť je toto najdôležitejšou potrebou pubertálneho obdobia – hľadanie vlastnej identity a tá sa pestuje dobrými vzormi, či chceme alebo nie. Tínedžeri sa pozorne dívajú na dospelých vo svojom okolí. Chcú vedieť, či sa oni držia toho, čo očakávajú od nich, alebo či pravidlá platia len pre nich – puberťákov. Rodičia, očakávajúci od svojho potomstva pekný tón pri komunikácii, ale sami sa prekrikujúci, sa ľahko stávajú nedôveryhodnými. Kto chce dieťa naučiť zodpovednému prístupu k médiám, ale sám má s nimi problém, veľmi rýchlo uňho prepadne. Tínedžeri ihneď prekuknú slabosti dospelých a bez zľutovania ich spochybnia. Rodičia so zdravým životným štýlom sú pre dospievajúcich dobrou pomocou v životnej orientácii. Mnohé z ich hodnôt a presvedčenia raz sami preberú do svojho života, aj keď momentálne to tak nevyzerá. A čo s muchami a slabosťami? Ani rodičia nie sú dokonalí. I z nich si veľa vecí dospievajúci osvoja – no čo už? Hoci dobré je, ak sú rodičia ochotní sa tiež učiť. Veď to očakávame od našich detí. A preto by sme mali aj pripustiť, aby nás videli reálne a aj trebárs spochybnili. Mali by sme si vypočuť ich námietky, brať ich vážne a byť pripravení ku zmene. Týmto získajú rodičia u detí na vážnosti a pre seba väčšiu sebaúctu! Naši tínedžeri nám takto dali nejeden impulz k pozitívnej zmene, za čo sme im dnes skutočne vďační.

 

Vzájomná úcta a rešpekt dláždia cestu k dobrým vzťahom.

Tínedžeri rovnako trpia stresom vo vzťahoch a prajú si dobré vzťahy s rodičmi. Ale majú o nich svojské, rozdielne predstavy. Radi by sa spolupodieľali na budovaní týchto vzťahov a túžia byť zahrnutí do rozhodovania. Tí, na ktorých názory sa rodičia pýtajú a ktorí sú aj so svojimi názormi rešpektovaní, zažívajú pocit vlastnej hodnoty. Potom im pripadne jednoduchšie pristupovať k rodičom a iným dospelým s úctou a rešpektom. K tomu patrí samozrejme aj zdvorilá a úctivá intonácia hlasu a ochrana súkromnej sféry.

 

Zvládnutá komunikácia vedie ku vzťahom bez napätia.

Tej sa dá naučiť spoločným stanovením si dobrých pravidiel. To, že rodičia jednajú so svojím tínedžerom tak, ako aj od neho očakávajú, aby s nimi jednal, by malo byť samozrejmosťou. Isteže bude dochádzať k pnutiam a nespočetným diskusiám. Tieto trecie plochy mladý človek potrebuje. Veď kde inde než doma sa má naučiť bojovať, zaujať vlastné stanovisko, vystupovať, prejaviť svoju mienku, určiť si hranice, hovoriť nie, plávať proti prúdu?! Rodičom, ktorí si toto prajú pre svoje dieťa, nepadne zaťažko podstúpiť takéto hádky, lebo pristupujú k nim férovo a so vzájomnou úctou, takže nie je ich vzťah už pri najmenšej kolízii ohrozený. Okrem toho sme si u našich tínedžerov všimli, že mali obrovskú potrebu rozhovorov. Koľko hodín sme hovorili len o ich budúcom zamestnaní! Niekedy sme sa predbiehali a museli sa dobíjať k slovu. A toto si vyžaduje vašu rodičovskú prítomnosť – a to nie iba vo vami vybranom čase, kedy sa to vám hodí! Úprimne povedané – keď už vám tínedžer dovolí mať účasť na svojom živote tým, že vás žiada o radu, nepoctil vás dostatočne? Potom ste mu aj o desiatej večer radi  k dispozícii, nie? Aj keď sa i oni musia učiť dohodám o čase a plánovať si termíny stretnutí. V tejto fáze mi došlo, že takýto rodinný čas čoskoro pominie. A to dodalo rozhovorom s našimi takmer veľkými deťmi na pridanej hodnote.

 

S pomocou dobrých informácií sa nám napriek výzvam, bojom a konfliktom podarilo udržať pohľad upretý na podstatu v živote a vychutnávať si prevažne dobré a pohodové vzťahy. Mali sme otvorený dom. Priatelia našich detí boli u nás vždy vítaní. Odohrali sa u nás mnohé párty a oslavy. Prirodzene, prinieslo nám to aj neporiadok, ale aj život do domu. Ale vedeli sme, čo sa tam deje – bez výsluchov detí! Máme dobré spomienky  na pekné udalosti a spoločné zážitky a nemusíme nostalgicky smútiť za premrhanými príležitosťami. Medzičasom sú z našich tínedžerov mladí dospelí a dnes hovoria i oni o pekných spomienkach na pubertálne roky. A to, že máme teraz aj s ich partnermi priateľský vzťah, je dar, ktorý nám nespadol do lona len tak. Ale vychutnávame si ho celým srdcom.

Heidi Goseberg www.team-f.de
Preklad: -aje-