Zdroje zranení

Bojím sa, že zase ochorie.- Ak on zomrie a ja ostanem sama?- Čo ak sa nikdy nevydám? – Čo ak ma prepustia  z práce? - Prečo sa stále musí  hádať? - Nechápem, prečo sa pri kaž-dom rozhovore  rozplače. – Akosi sa míňame, nerozumie-me si. – Mám strach z budúcnosti. – V tomto si vô-bec neverím. – Neviem  poze-rať ľuďom do očí.   ... Poznáte aspoň jeden z týchto pocitov ? To sú len niektoré následky vnútorných zranení, ktoré nám niekto spôsobil. Možno len sám život, možno s naším prispením alebo aj celkom bez neho.
Mama pila. – Otec nás strašne bil. – Zomrela mi príliš skoro. –  Vysmievali sa mi v škole, že nosím okuliare a mám nadvá-hu. – Nepáčila som sa chala-nom. – Celú základku som bý-vala chorá. – Skúšky som na výške robila až na dekanský termín. -  Nechal ma už tretí  chalan. -  Povedali mi, že som neschopná a nemám takmer na nič. – Na pošte ma okradli. -  Babka mi  veštila z kariet. ... To už sú možné príčiny našich vnútorných bolestí a čas-to nezdôvodniteľných strachov.  Premýšľam, odkiaľ, cez čo to všetko na nás dolieha.
Takmer všetky sklamania, od-mietnutia, zrady, nedorozume-nia, neláska, nedostatok nehy, nenaplnené potreby k nám pri-chádzajú od druhých ľudí. A to najmä cez ich slová, keď na našu adresu vyslovujú negatív-ne či pesimistické hodnotenia, neslušné výrazy, ba až kliatby. Alebo keď absentuje vôbec verbálny prejav voči nám. Na-príklad dieťa zanedbávané svo-jimi rodičmi – majú x milión povinností a málo slov pre die-ťa.
A určite aj cez gestá a reč ce-lého tela sa k nám dostávajú ponižujúce či silné „dotyky“. Nechcem hovoriť o extréme sexuálneho obťažovania a zneužitia, ale o viac rozšíre-nom zvyku, akým sú prehnané dotyky medzi chlapcom a diev-čaťom počas chodenia, ktoré napokon z istých príčin nevedie do manželstva. Najmä ženy sú tu veľmi zraniteľné. Je ťažšie dôverovať ďalšiemu mužovi, ak ten, s ktorým prežili fyzickú blízkosť, ich potom napriek sľubom a vyznaniam lásky opustil. Mnoho žien je z ta-kýchto vzťahov zranených, naruší to ich pocit vlastnej hod-noty a sebaúcty, cítia sa nečis-té a zneužité. Majú obavy, ako ich s takouto minulosťou prijme muž, ktorý bude ochotný ísť aj do záväzku?
A potom je tu aj  čas.  Toho máme v dnešnej dobe stále akoby nedostatok. Ukracujeme oň dieťa, partnera, rodiča, cho-rého, priateľa, nevenujeme im svoju prítomnosť, sme vzájom-ne fyzicky/psychicky izolovaní, počúvame len letmo bez sku-točného záujmu.
Samozrejme, že nielen ľudia nás zraňujú. Sú tu okolnosti, s ktorými asi veľa nenarobíme, ako smrť milovaných, choroba vlastná či našich blízkych, prí-rodná či materiálna katastrofa. Tu sa dá azda usmerniť len náš postoj k nim.
A nanešťastie ubližujeme aj sami sebe. Hriech – vlastný i vykonaný iným človekom, moderne prezývaný problém,  nás vážne ohrozuje. Tu nejde len o porušovanie Desatora, ale aj o ľahostajnosť voči Stvo-riteľovi, strach z neho, no cel-kom iste aj o modloslužbu - hľadanie pravdy a budúcnosti pomocou síl z iného zdroja než toho, ktorý nám ukazuje Biblia. Všetky veštenia, horoskopy, numerológia atď. poškodzujú naše emócie a v ďalšom dô-sledku i zdravie. Tu už ide vlastne o život bez Boha ako hlavný zdroj bolesti, beznádeje a absencie smeru a zmyslu v živote.  Môže si byť človek sám sebe pánom a zostať šťastný a spokojný?
Ak nás Boh stvoril, má aj know-how na „kvalitný a bezpečný servis s náhradnými dielmi.“

Alena Ješková