Sebavedomie a financie

Či skôr peniaze a sebavedomie?

Jasné, že spolu súvisia. Všade vidíme sebavedomých, čo sa dokážu doceniť a oceniť, ako lepšie zarábajú než tí skromní, tichí, nepriebojní. Čo sa za tým skrýva?

Nedávno mi kamarátka rozprávala o svojom všestranne šikovnom manželovi, absolventovi VŠ v odbore elektrotechnika, a o jeho podobne nadanom bratovi, ako málo zarábajú a dokonca sa neozvú ani v prípade práva – pri nástupe do práce im šéf sľúbil odmeny, ktoré zatiaľ ani po pol roku nevideli. Až  keď ich manželky povzbudia či vyburcujú a oni sa napokon odhodlajú a v práci s autoritou ozvú, zrazu sa peniaze vysypú aj na ich ruku. Podobne sa po celý život správal aj ich otec.

Poznám ešte ďalšieho mladého muža – umelca, ktorému veľmi často po koncerte, okolo ktorého sa točia veľké „prachy“ a na ktorý si ho organizátori pozvali hrať na klavíri, „nevinne“ povedia, že to bol benefičný koncert s výťažkom pre ... (vždy pre inú sociálnu skupinu). Hoci on sám už pomaly patrí k sociálnym prípadom, keďže často nemá z čoho platiť byt a cestovné. Oni vedia, že sa neozve, že ho umlčali pre jeho jemnocit a súcit.

To sú síce do neba volajúce prehrešky, ale na druhej strane - nemôže si za to obeť sama?
Sú ľudia, ktorí zo seba vyžarujú do vzduchu akési znamenie, ktoré ostatní podvedome, no radi čítajú ako: „Ubližujte mi, nedajte mi to, čo mi patrí.“ V skutočnosti sú si veľmi neistí sebou, nesebavedomí. A len ozajstné charaktery si toto vyžarovanie ich slabosti správne uvedomia a zachovajú sa voči nim spravodlivo, príp. veľkoryso. Väčšina ich zneužíva, ba „kope“ do nich. Veď ako vidia sami seba, tak ich vidia aj iní.
Títo ubolení ľudia, netrvajúci na tom, čo im za ich prácu prináleží, sa často javia ako pokorné, skromné charaktery. Niektorí sa časom  môžu zmeniť na frustrovaných, večne ukrivdených jedincov. Ale pokora a tichosť ducha podľa Biblie je čosi iné. Oni majú stále postoj vďačnosti (ktorý je samozrejme vždy správny!), no v prípade, kde by mali naopak viac zápasiť o zabezpečenie svojej rodiny i svojich vlastných potrieb, je okrem vďačnosti potrebná aj bojovnosť. A práve tá im zas chýba. Nevedia si na začiatku dohodnúť pracovné či zmluvné podmienky alebo ak si ich aj dohodnú, po vykonaní práce sa dopočujú, že to bolo myslené ako charita, voči čomu sa nevedia brániť. Najmä od kresťanov sa očakáva, že peniaze pre nich nie sú dôležité a keď začnú o finančných otázkach jednať, spochybňuje sa aj ich kresťanské cítenie.
(Z čoho však potom platiť napríklad desiatky, keď zarábať je "nekresťanské"?)
Toto sa prenáša z generácie na generáciu. To, čo je prirodzene viditeľné, má svoj pôvod vo vnútri, v duchovnom svete. (medzigeneračný hriech, prekliatie, z nich vychádzajúce zranenia, prekrútenosť rolí v rodine a pod.)  Necháme to tak?
Tieto duchovné putá treba preťať. Dá sa to! Ale len v moci mena Ježiš. Len Božou mocou, mocou uzdravujúcej lásky. Preto ak niekoho podobného poznáte vo svojom okolí, pomôžte mu modlitbou za oslobodenie. A ak sa vy sama cítite „okopávaná“ inými, neváhajte požiadať iného kresťana o modlitbu. Modlite sa za spoznanie svojej hodnoty v Božích očiach. Lebo len ten, kto pozná svoju hodnotu a vie sa správne doceniť, dokáže konať v slobode a taktiež bez skrytej závisti oceniť iných.

Alena Ješková