Ako je to s jednotou?

V októbri 1999, desať rokov po zjednotení Nemecka, bilancovali politici a médiá, ako ďaleko sme pokročili s jednotou medzi Východom a Západom. Niekdajšie nadšenie vystriedalo vytriezvenie, ba dokonca aj sklamanie. Všeobecný výsledok znie: problémy boli väčšie, ako sa čakalo, nepokročili sme tak ďaleko, ako sme si želali. Ešte stále je v ľudských mysliach múr, potrvá niekoľko rokov, pokiaľ nastane skutočná jednota.

Múry v srdciach

Podobne by mohla znieť aj bilancia mnohých manželstiev. Ako to vyzerá s jednotou vo vašom manželstve? Začalo sa to veľkým jasaním – a potom? Čo zostalo z nádejí a očakávaní, z jednoty s milovaným partnerom? Ako vyzerá múr vo vašom srdci? Narástol alebo sa zmenšil?

V očakávaní ste sa spojili v manželskom zväzku. Prečo je však potom také ťažké byť naozaj jedno? Pre mnohých sa, žiaľ, manželský zväzok stane po niekoľkých rokoch iba formalitou a nevedia, ako by ho mali obsahovo naplniť.

V Biblii je jasne napísané: zväzok znamená životnú odovzdanosť! Zahŕňa to našu celú osobnosť: ducha, dušu a telo. Jednota ducha znamená predovšetkým: byť jedno v modlitbe a v uctievaní pred Bohom. Jednota duši hovorí: prijatie partnera so všetkými slabosťami a silnými stránkami. Jednota tela prebieha sexuálnym stykom.

V ktorej z týchto oblastí je pre vás najťažšie byť jedno?

Poznáme páry, ktoré sa spolu modlia, ale nespia spolu, a naopak. Iní majú dobrý priateľský vzťah, ale nestýkajú sa sexuálne a nemodlia sa spolu. V každodennom manželskom živote je veľkou výzvou stať sa jedným, prípadne zostať jedným vo všetkých  troch oblastiach. A keď potom často prichádzajú hádky alebo ustupovanie, mnohé páry rezignujú a zvykajú si na to, že sa uspokoja s málom.

Ak by ste však chceli byť duševne a duchovne jedno – napríklad spolu sa modliť a vychutnávať si sexualitu – je duševný stav dosť dôležitý. Pretože ak sa zanedbá duševná jednota, neklape to ani v iných oblastiach. Je potrebná dôvera, aby ste sa mohli odovzdať jeden druhému, vzdať sa samých seba a byť jedno.

Táto dôvera sa jednotvárnosťou často opotrebováva. Žiť spolu ako pár ešte neznamená, že ste sa duševne našli. Manželia sa príliš ľahko stratia v kolobehu všednosti, ak si nedajú pozor a vedome proti tomu niečo nepodniknú.

„Prepnúť“ alebo hovoriť?

Mnohým mužom robí problémy, aby to spozorovali a priznali si to. Majú sklon radšej „prepnúť“. Čo sa emocionálne nezvládne, prichádza často do zásuvky s názvom „to môže počkať na neskôr“. Väčšina žien to však tak dobre nedokáže. Chcú a musia sa najskôr vyrovnať so svojou dušou a mať vyriešené otázky, aby mohli prežívať s manželom jednotu. V Prvom Petrovom liste 3, 7 je napísané, že ženy sú „slabšími nádobami“ a my muži máme s nimi nažívať ohľaduplne, aby sa tým neohrozil náš modlitebný život. Z pohľadu mnohých mužov je to možno slabosť, keď žena nevie tak jednoducho prepnúť ako oni. Pýtajú sa, prečo je nevyhnutné porozprávať sa najprv o všetkých tých všednostiach, než budú môcť byť duševne a telesne jedno. Patrím k tým mužským predstaviteľom, ktorí vedia ľahko „prepnúť“. Zatiaľ som však prišiel k presvedčeniu, že táto zdanlivá slabosť je v skutočnosti silnou stránkou ženy, a tá manželstvu prospieva. Nejedna žena skrátka pocíti skôr ako jej muž, ako je na tom v skutočnosti ich manželstvo. A keby sa tak často nevypytovala, bolo by nejedno manželstvo ešte povrchnejšie a ohrozenejšie. Viem, že je to pre mnohých mužov namáhavé, prepnúť z vecných každodenných starostí na citový manželský vzťah. Niečo ich to stojí. Ale text Písma hovorí jasne, že muži si majú svoje ženy v tomto ohľade ctiť, lebo inak bude ich modlitbový život (a podľa mňa aj sexuálne nažívanie) iba fraška bez pravej hĺbky.

Pomoc k väčšej jednote

Chcel by som uviesť tri aspekty na to, ako by bolo ľahšie zachovať si alebo nájsť jednotu:

Celkové prijatie partnera si od vás niečo vyžaduje. Ako vnímate momentálne svojho partnera a svoje manželstvo: skôr kladne alebo záporne? Na základe našich pováh pristupujeme k životu odlišným spôsobom a každý má aj iné potreby. Práve táto odlišnosť nás predtým k sebe navzájom priťahovala, ale v každodennom živote vedie často k napätiu. Čo bolo na doplnenie, je teraz na ťarchu. Vecne orientovaní ľudia majú málo pochopenia pre ľudí orientovaných na vzťahy a introverti majú problémy s rýchlym životným tempom extrovertov. Ak si človek nenájde opäť čas pohovoriť si o týchto odlišnostiach a skoordinovať si každodenný život, rýchlo sa odcudzí. Ako ste na tom vy? Cítite, že vás partner úplne prijal aj s vašou povahou a vašimi potrebami?

 Pre odlišnosti sa cítime po nejakom čase odmietaní. Samotný pocit, že nás nechápu, vedie k sklamaniam, k zraneniam a k neviditeľným múrom. Naše srdce sa uzatvára, žijeme svoj život vedľa partnera. Vždy, keď chceme byť s partnerom v hlbšej jednote, ohlásia sa tieto múry. Mnohé páry potom redukujú svoje spolužitie na priateľské spolužitie. Oddelení hrubými múrmi v srdciach sa uspokojujeme sami so sebou a žijeme vedľa seba. Ako to vyzerá vo vašom srdci, do akej výšky narástli už múry? S koľkou pýchou a ponižovaním sa stretávate u svojho partnera? Ako zmýšľate o svojom partnerovi? Prečo ste sklamaní, frustrovaní? Vyhýbate sa radšej svojmu partnerovi alebo vyhľadávate jeho blízkosť?

Nedostatok spoločného kvalitného času podrýva každý manželský zväzok. Ak si nenájdete už čas na to, aby ste sa porozprávali o svojich odlišnostiach, snoch a potrebách, stane sa manželstvo plytkým a nevera je na spadnutie. Na seminároch kladiem často túto otázku: Viete, ako je na tom momentálne duševne váš partner? Čím sa zaoberá v myšlienkach? Poznáte jeho/jej vzťah k Bohu, k deťom, jeho/jej radosti, starosti, strachy? Na chvíľu sa zastavte a pokúste sa na to odpovedať...

Premýšľajte ďalej: kedy ste sa naposledy porozprávali o vás samých a spoločne sa pomodlili? Koľko máte pravidelne spoločného času na relax, na komunikáciu? Riešite v tom čase aj osobné otázky alebo iba všedné problémy? Hovoríte o pocitoch?

Pravý záujem si vyžaduje čas. Nebolo to tak? Práve preto, že ste trávili spoločne toľko času, vzťah pred manželstvom rástol! Ale aj manželstvo zostáva vďaka rovnakým princípom stabilné: potrebuje čas na rozhovor, na počúvanie, na prejavenie záujmu.

Keďže mnohé páry nevedia, ako si môžu tento kvalitný čas spoločne vytvoriť, chcel by som poradiť nasledovné: choďte spolu von a porozprávajte sa o týchto otázkach. Pretože tie prinášajú skutočný záujem, vedú priamo k jadru osobnosti a do hlbokého rozhovoru: „Aké boli v tomto týždni tvoje úspechy, tvoje zlyhania? Prečo si práve robíš starosti?“

Manželský pár, ktorý spolu dokáže pravidelne odpovedať na tieto otázky (večer tak možno ukončiť každý deň a potom sa spoločne pomodliť), má dostatok spoločného kvalitného času,  pravidelne odbúrava múry v srdciach skrze odpustenie a rozhovory, dáva ustavične úplné „áno“ svojmu partnerovi, bude rýchlo rásť v jednote a získa manželstvo odolné proti krízam.

 

Dirk Lüling