Ako dať šach mat

Mám rád šach, je pre mňa odreagovaním od každodenných povinností. Šach nie je hra, kde rozhoduje náhoda. Je to strategická, logická hra. Neverili by ste, koľko ponaučení z nej vyplýva pre náš duchovný život. Tak, ako nemôžeš ťahať figúrkami bezcieľne, aj v živote musíš mať plán, vedieť, čo chceš. Aké je tvoje povolanie, čo by si chcel robiť, ako by si mal slúžiť v cirkvi. Podobne ako v šachu sa pod vplyvom ťahov súpera môžu naše plány meniť, aj v živote potrebujeme určitú flexibilitu, niekedy len pribratie jednej novej zodpovednosti či práce navyše môže znamenať oveľa väčší prielom v službe či financiách, než by sme predpokladali. Ďalšou kľúčovou vecou v šachu je schopnosť niečo obetovať. Niekedy sa nám vďaka tomu podarí zmatovať súpera, inokedy získame materiálnu výhodu. Sú prípady, že sa nám to nevráti ani do troch ťahov. Takéto obete, zvlášť lepších hráčov, nie sú dokonale prepočítané, ale veľmajster má dobrý pocit, že sa to vyplatí. Niektoré obete v živote fungujú veľmi podobne. Po niektorých sa dostaví rýchla žatva v podobe úspechu či zjavného zadosťučinenia. Niektoré sa však zdajú márne, kladieme si pri nich otázku, či to vôbec má zmysel. Dokedy to takto pôjde ďalej? Všíma si ma vôbec niekto? Prečo by som sa mal naďalej obetovať pre nevďačné deti, pre núdznych na ulici, ktorí si to nevážia, pre šéfa, ktorý si moju snahu navyše ani len nevšimne? Prečo by som mal pomáhať nezištne v cirkvi, ak za to nič nedostanem? Obetovanie bolí, obetovanie nie je nikdy ľahká cesta, najradšej by sme sa mu vyhli. Pretože sa na všetko pozeráme len z krátkodobého hľadiska, nevidíme zmysel obete. Nebuďme však krátkozrakí, jednajme ako duchovní veľmajstri! Raz príde čas, keď si aj nevďačné deti uvedomia, čo pre ne rodičia robili. Medzi núdznymi sa nájdu aspoň niekoľkí, ktorí sa spamätajú a začnú žiť inak; služba v cirkvi, i keď možno neviditeľná, pomôže ľuďom viac, než si dokážeme predstaviť. Na záver trochu kacírska myšlienka – keby sa aj všetci, pre ktorých sa obetujeme a ktorým pomáhame, nikdy nespamätali, nikdy si to neuvedomili, nikdy by nepriniesli ovocie, aj tak má naša obeta zmysel. Naším odplatiteľom je sám Boh. On nám za náš pot a žiaľ vráti v nebi radosť a smiech, za utrpenie slávu. Ak ešte váhaš s obetovaním sa, pozri sa na Boha Otca. Jeho obeť sa nedá prirovnať žiadnej v šachu. Dal to najdrahšie – svojho vlastného syna. Jeho obeť nemôže nikto prekonať, môžeme nad ňou len žasnúť. Nikto z nás ju nemôže ani napodobniť, už je dokonané. V našom každodennom živote si však môžeme brať z toho príklad a pokračovať v tých obetách, do ktorých nás Pán volá. Nášmu protivníkovi – diablovi takto dáme nielen šach, ale aj mat.

 

Martin Hunčár
kazateľ Slova života