Otvorenie sa pestrosti

   Boh pre nás stvoril nádherný svet. Pestrosť a invencia v prírode až dych vyráža. Aj fakt, že od počiatku sveta nebolo na zemi rovnakého človeka. V takejto rôznorodosti sa stretávame aj v rodinách. Nikto z nás si nevyberá, kam sa narodíme, ani akú povahu, dary či talenty dostaneme. Keďže sme Božie deti – princezné a princovia, skúsme pokračovať v kreativite nášho Ocka, ale aj otvorenosti pre rôznosť a pestrosť ľudí. Je mi ľúto, keď vidím alebo prežívam neprijatie a nepochopenie od tých najbližších. Diktovanie podmienok lásky a prijatia alebo nezáujem o druhého, o jeho vnútro, prežívanie. Častokrát snaha prerobiť toho druhého podľa našich predstáv a očakávaní, vtesnať ho do škatuliek. Prečo si kvôli hlúpostiam znepríjemňovať ten krátky čas, ktorý tu spolu strávime?

   Nehovorím, že mne sa to už darí, ale aspoň sa o to každý deň snažím a dávam šancu, aby vzťah rástol, aj keď cítim, že mi je človek svojím vnútrom na míle vzdialený. Keď sa mi nedarí nadviazať dialóg, tak nesúdiť. Prepustiť do správy Boha posúdenie motívov iného človeka. Prosiť Ducha Svätého o pomoc, dôverovať mu a spočinúť v tom. Nie je v našich silách všetko naprávať a hneď riešiť, akokoľvek po tom túžime a máme dobrú vôľu. O čo viac po tom musí túžiť Ten, ktorý je láskou.

Helena Sochnová