Šancu vie dať len zrelá láska

Máriu Kohutiarovú poznáme zo stránok internetového portálu Cesta+, neskôr aj z tlačeného magazínu Slovo+ ako aktívnu pisateľku úvah, rozhovorov, zamyslení, komentárov na spoločenské i rodinné témy. K jej širokej a hlbokej práci sa pridala v máji tohto roku aj kniha – rodinný román Dokonalá.

 

Určite si šla do písania príbehu s istým zámerom. Aký bol?

Na jednej strane to bol sen raz sa pustiť do písania kníh, tlačený mojím širokým okolím. Na druhej strane som cítila vnútornú potrebu vypovedať mnoho vecí, ktoré som zažívala sama počas práce so ženami na duchovných obnovách alebo aj s manželom pri sprevádzaní manželských párov. Niektoré problémy sa opakovali ako cez kopirák a cítila som potrebu o nich vypovedať spôsobom, ktorý sa vie a môže dotknúť a inšpirovať na zmenu či na zamyslenie.

 

Dá sa už hodnotiť zásah knihou, hovoriť o úspechu? Aké máš prvé ohlasy?

Mnohé reakcie prišli od mojich priateľov, a tak ich nepovažujem celkom za nestranné, rovnako ako tie od môjho manžela a detí. Aj keď som mala aj kritický ohlas, mám radosť z odoziev, ktoré hovoria o tom, že sa mnohí v knihe našli, zamysleli a hľadajú nápravu. Tento víkend mi napríklad prišla správa od čitateľky Magdy: „Maruška, kniha super! Revala som na každej druhej strane. Určite si ju ešte prečítam, aby som si zapamätala všetky krásne myšlienky.“

 

Sama si mamou 7 detí, žiješ v manželstve 23 rokov, dá sa hovoriť teda o skúsenej žene. Prezraď nám, ak môžeš, čo sú vaše domáce výzvy a kde sú vaše silné rodinné stránky?

Našou rodinnou výzvou je nájsť si stále pre seba čas. To bolo aj dôvodom, pre ktorý sme radikálne s manželom tohto roku obmedzili výjazdy v rámci služby pre Cirkev mimo domu a pevne sa rozhodli (čo sa nám zatiaľ darí), raz do mesiaca prežiť čas spolu mimo práce s deťmi. Oveľa viac hľadáme okamihy, ako hovoriť s nimi osobitne a vidíme, že Pán Boh je ozaj vynachádzavý. Potom už stačí len citlivosť srdca a okamžité rozhodnutie. Prináša to síce nepredvídané okolnosti a zmeny do rodinného programu, ale stojí to za to. A tak si vážim, že občas nášmu takmer plnoletému synovi ujde vlak a ja idem po neho do Trnavy aj v noci. Jazda z Trnavy do Cífera trvá 15 minút, ale aké sú plné tajomstiev, ktoré doma neotvorí! Druhou výzvou je zvládnuť pubertu našich detí, keďže aktuálne v nej máme až po uši namočených štyroch. Veľmi túžime, aby z nich vyrástli silní a dobrí ľudia, blízki Bohu aj ľuďom, ochotní slúžiť, obetovať sa a darovať sa. Keďže naše deti majú dosť temperamentné povahy, je to náročný čas značne vo forte, kedy sa stále usilujeme nielen o pokoj pri komunikácii, ale aj milosrdenstvo. Obe hodnoty sú silnou stránkou našej rodiny, aj keď to prvé je zo strany dospievajúcich detí niekedy náročný prejav, kým sa naučia popri možnosti vždy povedať, čo cítia, prejaviť aj úctu a pokoru voči druhému človeku bez toho, aby zraňovali či ponižovali. Milosrdenstvo sa nám vo výchove veľmi osvedčilo: má v sebe pravdu, priznanie omylu, pomenovanie dôsledkov (v ťažkej veci aj potrebnú nápravu, resp. trest), odpustenie a šancu, akú vie dať len skutočne zrelá láska. Vždy na to používame čas medzi štyrmi očami, čo má silu, hoci to trvá dlhšie ako autoritatívne vykríknutie. Posledným do trojlístka silných bodov našej rodiny je spoločná večerná modlitba (aj keď je vždy nepredvídateľná a reaguje na okolnosti) a žehnanie...

 

Predtým, než si si založila rodinku, si niečo aj študovala a snívala o istej práci.

To bol taký vtip: ja som vždy veľa písala a snívala o práci spisovateľky, resp. herečky. Lenže v čase, kedy som popri vyrábaní celoškolských násteniek, písaní do školského časopisu, absolvovaní x recitačných či pisateľských súťaží doštudovala SEŠ, sa písal rok 1988. Hoci som si dala prihlášku na žurnalistiku, nakoniec som na prijímačky napriek obrovskej podpore našej triedy nešla. Otázky zo slovenčiny boli od prvej po poslednú (bolo ich 55) ladené veľmi „súdružsky“, v každej bolo čosi treba povedať so spojitosťou s KSČ. Pamätám si prvú otázku: „Vysvetli prínos Cyrila a Metoda a ich diela k odkazu neviemktorého zjazdu KSČ.“ Povedala som, že šaša a klamára robiť neviem, hoci som chodila na „najčervenšiu“ školu v okrese Martin, všetci o mne vedeli, kto som a rešpektovali ma. Nastúpila som teda najprv do ZŠ za rohom tej našej ako tajomníčka školy, zakrátko po tom som sa presunula do Neografie, kde som bola 7 rokov. Po vydaji som odišla do Bratislavy a znovu Pán Boh divne viedol moje kroky, a to do inzertného oddelenia Katolíckych novín. Potom som už len rodila a dojčila (a doštudovala teológiu) , ale môj manžel, ktorý bol a je stále takým mojím mentorom, ma namočil do blogovania na SME, hoci som nevedela ani zapnúť počítač a prvé roky som blogovala s „debilníkom“ vedľa klávesnice.  Stále som veľa písala pre Erko, pre Ligu pár páru a inde, kde sme dobrovoľníčili obaja či ja sama. Nejako sa stalo, že moje blogy boli úspešné, dokonca mali značku VIP (dodnes neviem, za čo) a jedného dňa prišlo pozvanie písať pre portál www.rodinka.sk. No a asi tam sa zrodila redaktorka. Takže veta, ktorú som zahlásila v roku 1986 na liečení pred širokým plénom a zožala totálny posmech, nebola moja, ale Božia: „Raz budem mamou veľkej rodiny a spisovateľka.“ Nie je to úžasné? Hoci to vyzeralo neperspektívne, s odhliadnutím vidím, ako Boží plán krásne do seba zapadá: zo SEŠ, kam som nechcela ísť (účtovníctvo ma nebaví), viem dodnes plynulo písať všetkými desiatimi... V Neografii som sa naučila všetko potrebné o tlači, v Katolíckych novinách o jej príprave, v práci na rodinke.sk o online verzii slova, na blogu zažila drsný stret s komentármi a postojmi... a som tu.

 

Robíš aj duchovné cvičenia Divožienka alebo kráľovná. Ako vznikli a v čom sú jedinečné?

Dielo obnov (www.vzdymilovana.sk) vzniklo na pôde saleziánskeho prostredia Manželských stretnutí, kde sme sa po večeroch stretávali ako mamy a zdieľali. Túžili sme mať rovnakú pôdu, akú mali a dodnes majú chlapi cez svoje duchovné obnovy (chlapskichlapi.sk). Nakoniec som s tým snom ostala sama a Boh mi nedal rok pokoj, stále ma volal na toto územie vstúpiť. Prosila som len o pomoc: a On mi dal tím, ktorý sa dodnes stará o duchovné vedenie a dozrievanie žien. Obnovami prešlo doteraz vyše 800 Božích dcér a vidíme skutočné zázraky, hoci si nepripadáme ani po 8 rokoch ničím viac ako sekretárky svojho Kráľa – On koná. Dielo je jedinečné v tom, že čerpá z postáv biblických žien a ešte v tom, že na začiatku stojí žena, ktorá nevníma svoju hodnotu, krásu, slobodu... a na konci vyučovania (obnovy majú svoje stupne) stojí žena, ktorá je skutočnou apoštolkou lásky vo svojej rodine a okolí.

 

Veľa píšeš. Spisovatelia a redaktori ale musia aj veľa čítať, zbierať inšpiráciu, učiť sa rozlišovať medzi kvalitou a brakom. Čo v literatúre láka a napĺňa teba?

Jednoznačne Sväté písmo. Neviem, ako to Boh robí, ale vždy mi to slovko – či už z denného evanjelia, alebo len náhodne otvorené, či zo systematického postupného čítania – sadne ako „šerbeľ na riťku“. Mám rada slovenskú klasiku – predovšetkým Tajovského, mojou láskou je slovenská katolícka moderna – zvlášť Paľo Ušák Oliva či Rudolf Dilong. Z tej súčasnej duchovnej literatúry určite vždy siahnem po Michelovi Quoistovi a teraz aj po Ann Voskamp. To je moja šálka kávy, ku ktorej sa rada vraciam, aj keď teraz napríklad čítam už x dní rozhovor s kardinálom Robertom Sarahom „Boh alebo nič“ a som fascinovaná, že človek na takom vysokom poste má rovnaké zmýšľanie srdca a videnie statusu Cirkvi a viery, ako ho žijeme my dvaja s manželom. Tak si to pomaly, slovo za slovom, vychutnávam, rovnako, ako pomaly sajem do seba exhortáciu Sv. Otca Františka „Radosť z lásky“. Fantázia!

 

Máš pred sebou nejaký veľký sen, víziu? Odhliadni pokojne od jej reálnosti či časového horizontu naplnenia.

Prísť do neba s mojím skvelým manželom a deťmi a so všetkými, ktorých som kedy, čo len na chvíľu, stretla! Túžim, aby sa ich vždy každá chvíľa alebo slovko dotkli natoľko, aby ich inšpirovali namáhať sa o ten najlepší cieľ! To je sen číslo jeden. Túžim, aby v tejto našej krásnej krajine znovu zavládla nie „len“ slušnosť, ale živá viera: vtedy budú pevné a zdravé rodiny, z ktorých budú vychádzať krásni noví ľudia, odhodlaní darovať život a slúžiť tam, kam ich Boh povolá. Vtedy bude aj lepšia politika od obecnej až po vrcholovú a nebudeme musieť riešiť existenciu Výboru pre rodovú rovnosť ani iné „divnosti“, či už prídu z hláv niektorých našich domotaných vrcholových predstaviteľov alebo z EU. A vo svojich plánoch stále počítam s vlastnou dielničkou, kde sa budú šiť, batikovať a maľovať nádherné šaty a sukne, plné ženskosti, vyrábať k tomu doplnky od vlasov až po kabelky a opasky, scrapbookové zápisníky a v zime sa pliesť košíky – aj k tým šatám :-). No a napísať ďalšie knihy, hrabať sa v záhrade, túlať sa s mojím milovaným kade-kde, najnovšia výzva je tandemový bicykel, a učiť sa byť dobrou svokrou.

 

Ak ti majú priatelia pripraviť obrovskú radosť, čo by mali urobiť či doniesť, prípadne povedať?

Určite tú najhorkejšiu čokoládu, čerstvé maliny alebo poctivý veterník. Tí, čo ma poznajú dlhšie, donesú vždy zaujímavé papiere na scrapbook, zvyšky kvietkovaných či režných látok, gombičky a kadejaké kvetinky – živé, sušené či umelé. Moja dcéra to volá „škrečking“, ale vznikajú z toho nádherné veci.

 

A ešte celkom „prízemné“ charakteristiky:

obľúbené jedlo: poctivá hubová polievka, čučoriedkové buchty na pare, sviečková, chlieb s pažítkou, zemiaky s kyslým mliekom;

obľúbený šport: kedysi basketbal, volejbal a futbal, teraz tanec;

obľúbené umenie: divadlo, spev a dobrá hudba – Ennio Morricone, spirituály, gregoriánsky chorál;

obľúbené zvieratko: všetko, čo neštípe a nelezie, kam nemá :-). Ešte nemám pochopenie pre dinosaurov a iné ozrutnosti. Keďže mi ale naše kocúry lezú samé do lona, asi je všetko OK;

obľúbená farba oblečenia: od oranžovej až po olivovozelenú či hnedú

obľúbený relax: chodiť naboso po záhrade, hojdať sa, spať, telefonovať s mojím manželom alebo s mojou úžasnou mamou, liezť na stromy, hrabať sa v zemi, voňať kvety, chodiť v daždi bez dáždnika, spievať na plné pecky, plakať bez zábran, hovoriť kdekoľvek nahlas s Bohom.

 

Ďakujem ti za otvorenie brán duše a zdieľanie s našimi čitateľmi. Želám prekonané problémy, naplnené výzvy a motivujúce sny!

Alena Ješková