Či sa nám to páči, či nie, nežijeme na našej ulici ani v našom dome sami. Verím, že niekedy potrebujeme ujsť zo sveta ľudí do ticha a samoty. Verím, že inokedy zas potrebujeme počuť ľudské hlasy  a prehovoriť. Človek je tvor párový či skupinkový. A tak je to dobre. Všetky suroviny na varenie si nedopestujeme, nevyrobíme, do cudzieho mesta sa neodvezieme vždy len sami ... skrátka všade potrebujeme toho druhého – nielen lekára a učiteľa, či predavača. O tomto je júnová Miriam. O nás samých i o ďalších ľuďoch, s ktorými vstupujeme do vzťahov – v manželstve, v rodine, pri tvorení vecičiek, pri varení, v našom štáte, v našich kresťanských a cirkevných spoločenstvách.

 

Poďme spolu hľadať cesty k sebe.

 

Začítajte sa do príbehu rodinky, kde vyrastá postihnuté dievčatko, nechajte sa ako slobodné ženy, slobodní muži povzbudiť článkom pre nezadaných, zasmejte sa na vtipoch a výrokoch malých detí, ktoré nám zase položili aj múdru otázočku, pozrite sa, prečo muži vyhľadávajú ženy, uvarte si s nami 2 portugalské špecialitky a skúste zákusky Mišky Králikovej. Ak rady čítate, v Miriam nájdete ďalšie tipy. Ak sa rady smejete, 2 fejtóny vás iste pobavia. A nezabudnime ani na budovanie našej spoločnosti! Ako? Spoločným hlasom na verejných pochodoch či šetrením energií a separovaním odpadu.  No všetko sa to začína vo vzťahu k Bohu a vo vzťahu k sebe. Barbora Hulinová pokračuje so svojimi svedectvami osobnej premeny a Ježiš pokračuje so svojou láskou voči nám.

 

 

Krásne júnové čítanie praje redakcia