Slovníček múdrosti a nemúdrosti

    S poznávaním, so vzdelaním súvisia i naše predispozície a schopnosti. Vzdelanie nám prináša kapitál, ktorým sú vedomosti a (v najlepšom prípade) i múdrosť. Rozum, múdrosť, inteligencia, chochmes, dôvtip... určite i vám napadne kopa ďalších slov a fráz vyjadrujúcich určitú dispozíciu, nadobudnutú schopnosť dobre a spokojne žiť, byť úspešný v škole, zamestnaní, rodine, vedieť sa dobre rozhodovať.... Rozhodla som sa pohrať s týmito slovíčkami a urobiť si v nich trochu poriadok. Výsledok svojej snahy ponúkam i vám.
    Tak začneme odborne:
    Inteligencia – je bežne používaným pojmom, väčšinou si ju ľudia dávajú do súvisu so schopnosťou učiť sa, dosahovať dobré výsledky v škole, ľahším riešením problémov. Niekedy sa ako synonymá požívajú slová rozumovosť, schopnosť chápať a samostatne myslieť. V psychológii existuje množstvo definícií i delení inteligencie, často je chápaná ako súhrn viacerých faktorov. Zahŕňa v sebe schopnosti učiť sa zo skúseností, prispôsobiť sa, riešiť nové problémy, používať symboly, myslieť, usudzovať, hodnotiť a orientovať sa v nových situáciách na základe určovania podstatných súvislostí a vzťahov; schopnosť zovšeobecňovať, učiť sa a riešiť nové problémy. Jedna z mnohých definícií, zrozumiteľne vysvetlená Annou Sýkorovou z organizácie Mensa:  „Schopnosť nájsť riešenie nejakého problému, vedieť analyzovať veci, lepšie sa adaptovať na zmenené podmienky, a to všetko rýchlejšie, ako ostatní.“; pri inteligencii môžeme rozlišovať teoretický typ a praktický typ.
    Výška inteligencie nemusí súvisieť s charakterom a morálkou človeka. A. Sýkorová  hovorí, že aj teroristi bývajú vysoko inteligentní.
    Sociálna inteligencia je schopnosť vychádzať s ľuďmi a tvorivo riešiť medziľudské konflikty; jej vysoký stupeň predstavuje tzv. sociálny takt; zahŕňa také vlastnosti, ako sú empatia, citlivosť pre medziľudské vzťahy a zbehlosť v medziľudskej komunikácii.
    Emocionálna inteligencia býva definovaná ako miera radostného prežívania života i miera, s ktorou jedinec zvláda každodenné problémy, niektorí autori ju chápu ako osobnú múdrosť.
    V súvislosti s rozumom, inteligenciou sa môžeme stretnúť i s pojmom kognitívny.
    Kognitívny: poznávací, tiež vnímajúci, vzťahujúci sa na poznávacie procesy.
    Rozum je ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi.
    Psychologický slovník definuje rozum ako „organizovaný systém vedomostí, sprevádzaný schopnosťou s nimi pracovať“.
    Rozum možno poznať iba v jeho používaní. Rozum nie je nijaký možný predmet nášho poznania, ale je to predpoklad, podmienka poznania. Demokritos hovorí, že rozum je obsiahnutý v duši človeka, čo ju robí tým najušľachtilejším v človeku. Rozum v človeku ovláda jeho zmyslové impulzy – zložené z menej dokonalých atómov – a dáva mu vedomie dobra a šťastia, ktoré je v uspokojení ducha a rozumu. Takýto pokoj dáva radosť a súčasne silu na primerané a správne postupovanie. Pokoj možno získať ovládnutím žiadostivosti a zharmonizovaním celého života.
    Rozumnosť je v Biblii často definovaná ako vyhýbanie sa zlu (napr. Jób 28,28).
    Rozumný môže byť 1. spravujúci sa podľa rozumu, uplatňujúci v konaní rozum, múdry: rozumný človek, rozumné dieťa; 2. podložený rozumovou úvahou, vychádzajúci z nej: rozumné slová, rozumná reč, rozumný návrh, rozumná rada;     
    Zdravý rozum, sedliacky rozum: Z mojej rodiny mi bol dôverne známy a často spomínaný termín sedliacky rozum ako opozitum teoretickej naštudovanej vedomosti bez schopnosti praktického využitia. Stretla som sa s výstižným synonymom „prirodzená logika“. Sedliacky rozum je jednoducho vidiaci, nekomplikuje, vidí najlepšie a najvýhodnejšie spôsoby riešení. Aplikuje skúsenosti z bežného života, nie je závislý od vzdelania. Niekedy práve množstvo poznatkov bráni vidieť veci priamočiaro, jednoducho, usporiadať si hodnoty – rozpoznať, čo je dôležité a čo možno opomenúť. Sedliacky rozum istým spôsobom súvisí i s reálnym posudzovaním skutočnosti a jeho užívateľ väčšinou stojí „nohami pevne na zemi“.
    Teraz sa zameriame na spôsoby a proces vedúce k rozvoju rozumových a inteligenčných schopností.
    Vzdelanie je súhrn vedomostí, zručností a postojov osvojených jedincom v priebehu života.
    Vzdelávanie je učením sprostredkované preberanie doterajších skúseností ľudstva, správania a hodnotových systémov.
    Širším pojmom je edukácia, ktorá v sebe zahŕňa i výchovu. V súčasnosti sa často používajú pojmy ako formálne, neformálne a informálne vzdelávanie. Formálne vzdelávanie je učenie vo vzdelávacích inštitúciách, kde sú ciele, obsah, prostriedky. Je presne definované, poprípade aj legislatívne vymedzené. Formálne vzdelávanie prebieha v stanovenom čase, v určených formách, v rôznych skupinách a typoch škôl a zahŕňa v tom či onom rozsahu celú populáciu.
    Neformálne vzdelávanie je všetko organizované vzdelávanie mimo formálneho vzdelávania – teda vzdelávanie poskytované rôznymi inštitúciami. Typickým prostredím pre uplatnenie neformálneho vzdelávania sú aktivity mimovládnych organizácií, komunitná práca, firemné a spoločenské tréningy či školenia, odborová činnosť. Jeho charakteristickými črtami sú absencia formálnej štruktúry a organizovania a nepovinná certifikácia.
    Informálne vzdelávanie je učenie sa v každodennom živote, ktoré je neplánované, nepredvídateľné, je to činnosť, ktorá nie je úmyselne orientovaná na získavanie vedomostí, ale zahŕňa získavanie nových poznatkov, napr. pri pozeraní televízie, rozhovore s priateľmi, v rodine...
    Aktuálnym pojmom je tiež celoživotné vzdelávanie, kde už samotný názov vysvetľuje pojem.
    Kým inteligencia je akousi predispozíciou, potencialitou, ktorú môžeme alebo nemusíme využiť na náš osoh a spoločenský prínos, múdrosť býva chápaná už i v istom súvise s charakterom a morálkou. Podľa psychologického slovníka môžeme charakterizovať múdrosť ako „rozvážnosť v hodnotení založenú na vysokých intelektuálnych, najmä kognitívnych schopnostiach, na rozdiel od chytrosti však vždy obsahuje etický rozmer, nemá väzbu na zlo, ale na odmietanie zla“.
    Vo filozofickom chápaní sa múdrosť zakladá na rozlišovaní. Múdrosť je vedenie o bytostnom, o posledných dôvodoch a cieľoch súcna, pozorovanie a posudzovanie všetkého časného vo svetle večnosti, vedenie, ktoré svoju plodnosť preukazuje tým, že všetkým veciam vesmírneho poriadku vykazuje im prináležiace miesto.
    V biblickom chápaní je múdrosť predovšetkým nastavením a nasmerovaním života na Boha, láskou k Bohu a ochotou poslúchať ho. Kniha Sirachovec (1,14) hovorí: „Najkrajšia múdrosť je milovať Boha.“ Múdrosť v biblickom chápaní je úzko spojená s rozumnosťou. Jób 28,28: Človeku povedal: „Hľa, bázeň pred Pánom, to je táto múdrosť – rozumnosť je zasa vystríhať sa zlého.“ Prís 8,12 „Ja, múdrosť, bývam s rozumnosťou a dosahujem hĺbavé poznanie.“ Prís 24,3 „Múdrosťou buduje sa dom a rozumnosťou býva upevňovaný.“ Múdrosť súvisí i s rozlišovaním, so schopnosťou oddeliť dobré od zlého: „Všetko skúmajte, dobrého sa držte.“
    Múdrosť v chápaní niektorých osobností v priebehu dejín: Múdrosť podľa Abélarda možno dosiahnuť hlavne sústavným a častým kladením otázok. Múdrosť je podľa Cicera znalosť vecí božských a ľudských a ich príčin. Láskou k múdrosti je filozofia. Múdrosť je cnosť, ktorej cieľom je prejsť od princípov k praktickým rozhodnutiam, a teda nielen určiť najvyššie dobro, ale aj pravidlá, ktorými by sa mala zo všetkých stránok riadiť naša životná prax. Múdrosť je podľa Descarta vedenie, dokonalé poznanie, synonymum filozofie a vedy. Múdrosť je podľa Platóna cnosť spočívajúca v harmónii rozumovej duše. Múdrosť je rozhodujúca cnosť v ľudskom živote. Keď ju človek má, má aj ostatné cnosti. Múdrosť v stoicizme pramení z poznania božských a ľudských vecí. Je to vlastne to isté čo cnosť.
    Existuje ešte množstvo pojmov príbuzných s už spomenutými, nemáme však dostatok priestoru, preto len v krátkosti malý pohľad do synonymického slovníka: Prezieravosť: – chladnokrvnosť, kľud (nesprávne), obozretnosť, opatrnosť, pokoj, rozvážnosť; Dôvtip: bystrosť, chytrosť, dômysel, duchaplnosť, inteligencia, vynaliezavosť, zdravý rozum; Vedomosť poznatok, vedomie, znalosť; Bystrosť: chytrosť, dômysel, dôvtip, duchaplnosť, inteligencia, vynaliezavosť, zdravý rozum
    Aby sme však nepreťažili svoje rozumy, tu ukončíme prehliadku odbornejších pojmov a ponúkam i zopár vtipných, trefných pomenovaní:
So slovom chochmes som sa prvý raz stretla u svojho muža a jeho rodiny, pochádzajú z okolia Trnavy. Pri pokuse nájsť na webe definíciu a pôvod tohto slova som našla niekoľko opisov, ktoré v zásade vystihujú to, ako som slovo chochmes chápala na základe používania u svojho muža  a svokrovcov. Slovo je vraj židovského pôvodu, ale našla som ho i v online šarišsko-slovenskom slovníku. Takže vyberte si:
Podľa Slovníka slovenského jazyka je chochmes hovorové expresívne slovo pomenúvajúce schopnosť vynájsť sa, rozum, dôvtip, prefíkanosť; zvyčajne sa používa iba v spoj. (ne)mať chochmes: nemá (ani trocha) chochmesu – nevie sa primerane správať; Iná definícia: vnútorná, ťažko definovateľná ľudská vlastnosť súvisiaca so slušnosťou, s vychovanosťou, ohľaduplnosťou a vlastnosťami im podobnými. Určitá forma zdravého rozumu, uvažovania a správania, vyžadujúca určitú dávku sebauvedomenia a aspoň kúsoček zdržanlivosti, hanblivosti a svedomia, citlivosť na potreby druhých.  Niekedy by sme ho mohli stotožniť aj s taktom, istou empatiou, príp. emocionálnou inteligenciou. Chochmesný – týkajúci sa chochmesu; slušný, ohľaduplný, vychovaný. Bezchochmesný – opak chochmesného; Inak slovo je hebrejského pôvodu a vychádza aj taký mládežnícky občasník pre príslušne orientovanú mládež. Príklady z praxe: „Niekto nemá ani ten ,chochmes‘ poďakovať sa“; „Nemáš kúsok chochmesu?“ chochmes ako slušné vychovanie, takt; „Kvôli ktorej si to chochmes potratil?“ „Úfala som sa, že keď vyštuduješ, prídeš k chochmesu...“ chochmes ako rozum.
    Vychcanosť môžeme definovať ako schopnosť a sklon využívať okolnosti, zákony i medzery v nich, pravidlá na svoj prospech, bez ohľadu na morálku a etické normy, hoci v medziach zákona, špekulovanie, prefíkanosť; Pojem môžeme nahradiť i vyjadrením: „vie v tom chodiť“;  slovo je oproti neutrálnej šikovnosti negatívne zafarbené.
Príklady „vychcanosti“: vdovec žijúci s priateľkou sa neožení, aby nestratil vdovecký dôchodok; nadivoko žijúci pár sa zosobáši až po narodení dieťaťa, lebo takto dostanú viac peňazí – keďže žena je akože slobodnou a osamelou matkou.
    Rozum v slovenskom folklóre:
I v mladej hlave starý rozum sa nájde.
Mladý na roky, starý na rozum.
Rozum pred rokmi neprichádza.
Rozum prichodí s rokmi.
Rozum s vekom rastie.
Starí ľudia rozum tratia.
Starí ľudia upadajú do detinského rozumu.
Starý, a nemá rozum!
Starý cap a nemá za malé dieťa rozumu.
Starý pes a nemá za malé dieťa rozumu.
V starých rozum býva.
    Vyjadrenie múdrosti a šikovnosti vo frázach:
Mať filipa. – Mať dôvtip, byť bystrý.
Mať hlavu i pätu. – O niečom rozumnom.
Mať hlavu na pravom mieste. – Mať bystrú hlavu.
Mať za ušami. – O prefíkanom človekovi.
Vedieť v niečom chodiť. – Vyznať sa v niečom.
Má o koliesko viac/menej. – Je veľmi múdry/hlúpy.
Dobre mu/jej to myslí.
    Keďže sme si už prešli názvy pozitívnych vlastností a schopností súvisiacich s rozumom, myslením, múdrosťou a poznávaním, teraz si v skratke predstavíme tie opačné, negatívne vyjadrenia chýbania či nedostaku rozumu:
    Vyjadrenie hlúposti a nerozumu    Hlúposť je definovaná ako blbosť, drobnosť, lapália, maličkosť; – bláznovstvo, konina, kravina (vulg.), nezmysel, somarina. Väčšinou ju v bežnej reči nechápeme ako nedostatok vzdelania, vtedy hovoríme o nevzdelanosti až negramotnosti, analfabetizme v prenesenom význame slova. Hlúposťou skôr nazývame malú schopnosť aplikovať skúsenosti a vedomosti v konkrétnej situácii. Niekedy neznalosť pravidiel fungovania vecí a sveta, hlúposť často vedúca k škode postihnutého, ktorú nie je možné ospravedlniť detským vekom (vtedy je pochopiteľná a normálna) nazývame aj naivita. Môžeme ju vyjadriť i slovami, ako sú prostota, prirodzenosť, nenútenosť, nestrojenosť. Inými synonymami hlúposti sú sprostosť, nerozum, obmedzenosť, tuposť.
V slovenčine existuje mnoho fráz a synoným vyjadrujúcich hlúposť, nevedomosť, naivitu hraničiacu s hlúposťou. Niektoré z nich (určite ich poznáte) ponúkam v tomto krátkom prehľade:
Mať dlhé vedenie. – Ťažko chápať.
Mať dutú hlavu. – O hlúpom človekovi.
Mať aspoň iskierku rozumu. – Mať aspoň trochu rozumu.
Mať kurací rozum. – O hlúpom človekovi.
Mať otruby v hlave. – Byť hlúpy.
Mať rozum doskami zabitý. – Neschopnosť rozmýšľať.
Mať rozumu za groš. – Byť nerozumný.
Rozum sa mu/ti múti. Rozum sa mu čistí. – Stratil rozumný úsudok.
Nevie ani do piatich/päť narátať. Akoby nevedel narátať do päť. – Je veľmi nevedomý, sprostý. Akoby bol hlúpy.
Niekto má zadebnenú hlavu. – Niekto ťažko chápe.
    Tu sa naša malá galéria slov končí. Verím, že ste sa podobne ako aj ja pobavili i poučili na tejto krátkej prehliadke výrazov súvisiacich s naším myslením, poznávaním, chápaním a vzdelávaním.

Lucia Drábiková
Zdroje:

Krátky slovník slovenského jazyka: http://www.slex.sk/index.asp,

Slovník do vrecka synonymický a frazeologický: http://slovnik.dovrecka.sk/synonymicky-slovnik/dôvtip; http://slovnik.dovrecka.sk/frazeologicky-slovnik

Blogy:http://www.birdz.sk/webka/bebet/blog/chochmes/44240-blogspot.html; http://gordikova.blog.sme.sk/c/105591/Tuning.html;

Šarišsko-slovenský slovník: http://www.stofanak.sk/slovnik/zobraz_popis.asp?id=36049, SME  online: Rozhovor Karola Sudora: Anna Sýkorová: Teroristi sú vysoko inteligentní: http://www.sme.sk/c/4280040/anna-sykorova-teroristi-su-vysoko-inteligentni.html;

Wikipédia: www.wikipedia.org

Hartl, P., Hartlová, H.: Psychologický slovník, Portál Praha, 2004

Biblia online: http://www.svatepismo.sk/

Infed.org – Introducing the informal education: http://www.infed.org/i-intro.htm

Rada mládeže Slovenska: www.mladez.sk