Kde je moje miesto?

   Pán Boh stvoril ženu ako pomocníčku mužovi. Aj ženy, aj mužov obdaril rôznymi danosťami, aby sme sa mohli dobre dopĺňať.

   Nie v každom páre však platí, že muž je zručný, rozhodný, praktický a žena dobrá kuchárka a gazdinka, láskavá a trpezlivá k deťom. Je nám ženám blízke byť doma, starať sa o deti a domácnosť a nachádzať v tom potešenie? Čo keď dostala dary a talenty, ktorými má slúžiť iným? Mohol On vložiť do nej túžbu sa realizovať mimo rodiny alebo je to už vplyv doby a orientácie na výkon? Súvisí to aj s vnímaním hodnoty ženy ako mamy v našej spoločnosti? Čo je správne?

   Pozrime sa na to, aké má žena po materskej starostlivosti možnosti: 1. Ak ju jej zamestnávateľ očakáva a vezme späť – pracuje, nadviaže, kde prestala. Ale chodí domov večer unavená, nemá dostatok síl a trpezlivosti na deti. A deti potrebujú byť vypočuté, prijaté a pochopené. Navyše, keď ochorejú, nie každý má poruke ochotnú a výkonnú babičku. Cez letné prázdniny ich treba umiestňovať po rodine a táboroch.

   2. Zamestnávateľ sa už zariadil po svojom a žena dostáva výpoveď, prípadne inú prácu, nezodpovedajúcu jej kvalifikácii.

   V oboch prípadoch to teda nie je dobré riešenie. Tak ako ďalej?

   Skrátený úväzok by mohol byť vyváženým riešením. Prísť po deti v popoludňajších hodinách a venovať sa im a domácnosti. Skvelé. V ponuke sú však len brigády typu pokladník, recepčná, skladník... Nechcem degradovať tieto profesie, ale žena s vysokoškolským vzdelaním by bola po krátkom čase z takejto práce frustrovaná. Skúsiť teda niečo vlastné? To je nápad! Byť časovo nezávislá od dovoleniek, môcť byť s chorými deťmi doma, užiť si letné prázdniny. Tiež to však nie je jednoduché prísť s myšlienkou, ktorá vám prinesie realizáciu a nebude znamenať skôr finančnú záťaž pre rodinu.

   Tak teda čo?

   Pomyslel niekto na toto v parlamente? Vytvoriť pracovné príležitosti pre mamy, ktoré chcú sprevádzať svoje deti a byť im nablízku, aj keď sa prehupnú za hranicu troch rokov?

   Aby nebola len na otcoch ťarcha uživiť rodinu. Firmy, ktoré ich zamestnávajú, to dobre vedia a veľakrát si z nich robia novodobých otrokov. Domov prichádzajú neskoro večer, keď už deti spia, cez víkend sa snažia nabrať síl, aby zvládli ďalší týždeň. V rodine takmer stále absentujú. Na žene zostáva väčšina starostlivosti o deti, krúžky, domácnosť.

   Je to takto správne? Je potrebné sa vzdať svojej profesie, realizácie mimo rodiny, aby sme boli dobré mamy? Je riešením, aby žena v domácnosti bola povolaním? Ak deťom ako rodičia nedáme, čo potrebujú, celý život budú strádať. Už teraz je tu generácia neschopná spolu otvorene komunikovať, myslieť aj na druhých, postarať sa v starobe o svojich rodičov.

   Kedy na to všetci prídeme, že takýto prístup k deťom, k rodine sa nám vráti aj s úrokmi?

   Je cesta, aby sa aj žena mohla realizovať, byť naplnená a mať aj priestor byť mamou a manželkou? Je cesta, aby otec uživil rodinu a aj bol s rodinou?

 

   My to skúšame a hľadáme cestu – vlastnou firmou u manžela, viacero malých, skôr charitatívnych projektov u mňa. Nie je to ľahké, ale nevzdávame to. Nepozdáva sa nám ani jeden extrém. Mnoho rodičov svoju rolu zúži len na živiteľov. A to my nechceme. Hľadáme rovnováhu a snáď sa nám ju podarí nachádzať.

 

Katarína